romea - logo
11. prosince 2018 (úterý)
svátek má Dana
Loading
rozšířené vyhledávaní

Demokratické hlasy [zo Slovenska]

Praha, 22.11.2013 10:28, (ROMANO VOĎI)

Výročie nežnej revolúcie samé osebe prináša každoročne mnoho dôvodov na zamyslenie. Keď sa k nemu pridá výročie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zakazujúce oddelené vyučovanie rómskych detí, dôvodov na zamyslenie pribúda. A keď pridáme povolebnú atmosféru v Česku alebo veľmi čerstvo na Slovensku, z novembra 2013 sa stáva mesiac, v ktorom vlastne na nič iné nezostáva čas.

“Za komunizmu bylo lepší,” hovorí strýc Janek domácou skaličtinou a ja v duchu rozmýšľam či chcem túto tému opäť otvárať. Pred rokom 1989 pracoval na stavbách, dobre zarábal. Dnes je v dôchodkovom veku, s podlomeným zdravím, a štve ho, že nemá viac síl na splácanie dlhov, ktoré mu za rôznych okolností vznikli v období posledných 24 rokov. Rád by si našiel prácu, aby mohol k penzii prihodiť nejaké euro. Chcel by sa mať lepšie. “Strýcu, já bych na výške určite nebyl,” rozhodnem sa predsa len reagovať, prirodzene v domácej skaličtine. Vo všetkej úcte k strýcovi mi nedá sa nezamyslieť nad možnými kádrovými posudkami, sochou slobody, ktorú sme doma mali vystavenú v čase môjho (komunistického) detstva a po krátkom pokračovaní nášho rozhovoru sa zhodujeme, že možno sú naozaj tie roky po novembri 1989 lepšie. Pár vtipných spomienok o viere v demokraciu, odmietnutie kariéry profesionálneho vojaka kvôli podmienke vstupu do komunistickej strany, či neustálu snahu starého otca presvedčiť miestny výbor, že naozaj verí v komunizmus, nás rozosmeje, no trpkosť ekonomickej situácie zostáva.

Azda najlepšou ilustráciou súčasnej situácie sú voľby do samospráv vyšších územných celkov, alternatívy k českým krajom. Mohutné kupovanie hlasov od chudobných Rómov a verejné vyhlasovanie niektorých, že voliť pôjdu, ak im niekto niečo ponúkne, dokonale poukazuje na pokles viery v slobodné voľby. Neverili vo voľby pred rokom 1989 a neveria vo voľby ani dnes. Rozdielom je, že dnes niekto prinesie kávu, cigarety, víno, alebo päť eur za hlas. Metódy kupovania hlasov sú tak sofistikované, že v podstate neexistujú voľby, v ktorých by sa nedalo overiť, komu hlas volič odovzdal. Podozrenia z kupovania sa často obracajú aj proti rómskym kandidátom, alebo lídrom a líderkám v rómskych komunitách, kde nakupujú hlasy pre niekoho iného. Najnebezpečnejším prvkom celého procesu je to, že sa na ňom podieľajú kandidáti a kandidátky z rôznych častí politického spektra, čo budí dojem, že nakoniec situácia všetkým vyhovuje. To by zároveň mohlo vysvetliť, prečo sa kandidáti vzájomne obviňujú, no kroky k zabráneniu nekalých praktík nikto nekoná.

Nástup populizmu?

Nežiadúcim výsledkom demokratických a slobodných volieb je aj priestor pre populizmus. Vďaka nemu sa v súčasnosti môže pomerne ľahko dostať k moci ktokoľvek, kto správne brnkne na povestnú (proti)rómsku strunu. Netreba mať prepracovaný volebný program, zväčša stačia silácke reči o tom, ako zatočíte s príživníkmi, ako nedopustíte ďalšie rozkrádanie štátu cez sociálne dávky a podobne. Protirómske (a občas protimaďarské) nálady sú na Slovensku, tak ako aj v Česku, dostatočne silné na to, aby voliči a voličky úspešne zabudli, že štát sa nerozkráda cez sociálne dávky, ale práve cez parlament. Po úspechu Úsvitu priamej demokracie v Česku sa aktuálne horlivo diskutuje o tisícoch hlasov pre Ľudovú stranu - Naše Slovensko v regionálnych voľbách na Slovensku. Mimoriadne úspešným bol predovšetkým Marián Kotleba, líder strany, ktorý vo voľbách na predsedu samosprávneho kraja získal 26.251 hlasov, čo je viac než 21% hlasov. Nech nám je útechou pomerne nízka účasť voličov a dvojnásobný počet hlasov kandidáta, s ktorým sa vodca Slovenskej pospolitosti, rozpustenej súdom, stretne v druhom kole (23.11.2013).

Nedôvera v demokraciu a jej nástroje je s volebnými úspechmi proti-systémových strán, či jednotlivých kandidátov, priamo prepojená. Jej najbežnejším prejavom v našich zemepisných šírkach je spájanie slov “zlatí” a “komunisti”, no omnoho častejšie sa nedôvera v demokraciu a zriadenie spoločnosti prejavuje v nedôvere v konkrétne inštitúcie, vrátane polície, prokuratúry, súdov. Policajné násilie, či pasivita polície pri protirómskych útokoch situácii nepomáha. Nedôvera v súdy je na tom podobne a to ako domáce, tak medzinárodné.

Smutné výročie

V novembri 2007 rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v kauze D.H. a ostatní proti Českej republike a potvrdil, že rómske deti v Česku sú bez dôvodu nadmerne zastúpené v špeciálnom školstve (v bývalých “zvláštních” školách). Konkrétne v Ostrave bola v čas podania žaloby situácia taká, že šanca skončiť v špeciálnej škole bola pre rómske dieťa 27-krát vyššia v porovnaní s dieťaťom nerómskym.

Úspech 18 rómskych detí, ktoré sa na súd obrátili na základe výskumu z roku 1999, naznačoval možné zmeny v spoločnosti. Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) malo počas celej doby kauzy mimoriadne ťažkú úlohu - udržať mladých Rómov v kauze, aj keď od začiatku bolo jasné, že oni sami z kauzy takmer nič nezískajú. A presne tak aj bolo, samotné deti (v tom čase už mladí dospelí) po rozhodnutí súdu získali štyritisíc eur ako odškodnenie. A to bolo v podstate tak všetko. Omnoho väčším dopadom malo byť to, že štát dostal povinnosť zabezpečiť, aby sa podobná kauza už neopakovala. Štrasburský rozsudok z novembra 2007 mal byť novým začiatkom pre rómske deti v Česku, na Slovensku, ale aj vo všetkých ďalších krajinách Rady Európy, keďže rozsudky Európskeho súdu sú pre ne záväzné. Pravdou ale zostáva, že napriek malým úpravám v systéme rómske deti zostávajú v “nebežnom” vzdelávacom prúde, so zníženými možnosťami ďalšieho uplatnenia.

Zlatí komunisti?

Od Rómov a Rómiek na území bývalého Československa často slýchame, že za komunizmu bolo lepšie, lebo bola práca, lebo deti chodili do školy s nerómskymi deťmi, lebo neboli protirómske pochody. Zabúdame ale často na to, že ekonomické a spoločenské postavenie Rómov sa zhoršuje aj vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve, či Taliansku, teda krajinách, v ktorých režimy už aj pred rokom 1989 nazývali demokratickými. Nezodpovedanou otázkou teda je, či naozaj bolo lepšie za komunizmu alebo bolo lepšie pred 24 rokmi. A tu by sme sa mohli zamyslieť, či bolo naozaj lepšie, alebo len hovoríme o “starých dobrých časoch”, na ktoré radi spomíname. V historických spomienkach často zvykneme spomínať na uplynulé obdobia ako tie lepšie. To máme ako ľudia nejakým spôsobom v sebe. Nie preto, že naozaj bolo lepšie, ale možno preto, že sme boli mladší, zdravší, silnejší.

Stanislav Daniel
Přečteno: 2030x

Kam dál:

Štítky:  

demokracie, Evropský soud pro lidská práva, Populismus, Politika, RV 11/2013



HLAVNÍ ZPRÁVY

Ilustrační FOTO: Pixabay.com

Ministerstva: Návrh změn v inkluzi odporuje závazkům ČR

6.12.2018 15:08
Některé změny ve vyhlášce o společném vzdělávání dětí ve školách, jak je navrhuje ministerstvo školství, možná nejsou v souladu s mezinárodními úmluvami. Odporují zřejmě i rozhodnutí Evropského soudu pro lidská práva. Tvrdí to ministerstvo zahraničních věcí a ministerstvo spravedlnosti v připomínkách k návrhu novely. Po ministerstvu školství požadují, aby odstoupilo od záměru omezit současný počet asistentů pedagoga ve třídách a umožnit otevření škol pro lehce mentálně postižené i dětem bez tohoto druhu handicapu.
 celý článek

Tomio Okamura a Miloš Zeman

Hrad neuspěl. Okamurova SPD zůstane ve zprávě o extremismu za rok 2017. Bezpečnostní rada státu ji vzala na vědomí v původním znění

6.12.2018 11:26
Bezpečnostní rada státu (BRS) dnes vzala na vědomí výroční zprávu o extremismu v Česku za rok 2017 v původním znění, které připravilo ministerstvo vnitra. ČTK to sdělil ministr vnitra Jan Hamáček (ČSSD). Zprávu nyní může projednat vláda. Média dříve informovala, že projednávání materiálu zdržovaly výhrady Pražského hradu, kterému měly vadit zmínky o hnutí Svoboda a přímá demokracie (SPD) Tomia Okamury.
 celý článek

Ilona Ferková (vpravo) a Karolína Ryvolová 4. 12. 2018 během křestu knihy Ještě jedno, Lído! Kaštánkovy příběhy z herny / De mek jekh, Ľido! Kaštankuskre vakeribena andal e herňa (FOTO: Karolína Telváková, Romea.cz)

videoVIDEO: Jáchym Topol pokřtil novou knihu Ilony Ferkové rumem

5.12.2018 20:28
Včera se v nabitém sále Knihovny Václava Havla (KVH) uskutečnil křest nové knížky Ilony Ferkové, kterou připravilo nakladatelství romské literatury KHER. Soubor deseti povídek v romsko-českém vydání nazvaném Ještě jedno, Lído! Kaštánkovy příběhy z herny / De mek jekh, Ľido! Kaštankuskre vakeribena andal e herňa pokřtil programový ředitel KVH Jáchym Topol příznačně pro tuto knihu rumem.
 celý článek

Další články z rubriky







..
romea - logo