romea - logo
25. září 2017 (pondělí)
svátek má Zlata
romano vodi - předplatné
Loading
rozšířené vyhledávaní

Peter Weiss v Letech: Uctění památky obětí, které zahynuly na základě rasové nenávisti, není důležité jen pro Českou republiku

16.5.2017 10:54
Peter Weiss, velvyslanec Slovenska v České republice během svého projevu k uctění památky romských obětí holocaustu v Letech. (FOTO: Petr Zewlakk Vrabec)
Peter Weiss, velvyslanec Slovenska v České republice během svého projevu k uctění památky romských obětí holocaustu v Letech. (FOTO: Petr Zewlakk Vrabec)

Peter Weiss, velvyslanec Slovenska v České republice se zúčastnil tradiční pietní akce k uctění památky romských obětí holocaustu v Letech, která se letos konala v sobotu 13.5. Při této příležitosti pronesl sůj projev, ve kterém shrnul důležité historické události, které provázely oběti té doby. Také zmínil důležtost si stále připomínat, že dvanáct milionů Romů a Sintů představuje největší menšinu v EU. Své vystoupení Weiss zakončil mottem - "Ma biteren – nezapomínejme“. 

Server Romea.cz přináší celé slovenské znění projevu:    

Vážený pán Růžička, vážení členovia českej vlády a parlamentu, kolegovia veľvyslanci, drahí českí priatelia,

miesto, na ktorom sme sa dnes zišli, pamätník zločinného zachádzania s Rómami v tzv. pracovnom tábore v Letoch, z ktorého bolo odtransportovaných na smrť do Osvienčimu 420 väzňov Rómov a v ktorom takmer rovnaký počet väzňov, vrátane detí, ľudí zahynul v dôsledku neľudských podmienok, nemá význam len pre Českú republiku. Pre nás všetkých, čo sme sa tu dnes z rôznych štátov zišli, je tento pamätník symbolickým mementom, kam ústi politika založená na rasovej nenávisti, politika vychádzajúca z arogantného preludu, že niektoré skupiny sú podradné a že domnelá nadradená rasa či národ majú právo ich ponižovať, pohŕdať nimi, zbavovať ich občianskych a ľudských práv, týrať ich, zabíjať ba aj metodicky vyhladzovať. Teda uskutočňovať genocídu. Pamätník obetí tábora v Letoch, od roku 1942 nazývaného cigánsky, nám pripomína, že nepriateľmi „rasovo čistého štátu“, akým chcela byť Hitlerova Tretia ríša a jej satelitné štáty, boli spolu so Židmi aj Rómovi a Sintovia.

V nacistickom Nemecku a na ním okupovaných územiach, ale aj v satelitných štátoch tzv. Tretej ríše, boli postihnutí rovnakou politikou a perzekúciami, ktoré vyvrcholili pokusom úplne vyhladiť tieto skupiny obyvateľstva. Židia majú pre túto genocídnu politiku metaforické pomenovanie šoa, čiže spálenie, Rómovia porajmos, čo znamená požieranie.

Pripomeňme si, že o osude najprv len nemeckých Rómov rozhodli už norimberské zákony z roku 1935. Rómov a rómskych miešancov v nich označili za menejcenných. „Lepšou“ kategóriou boli Rómovia žijúci v manželstve s ríšskymi občanmi. Tí dostali šancu prežiť, nie však prežívať ďalej vo svojich deťoch. Nariadili totiž ich sterilizáciu. Po obsadení veľkej časti Európy nemeckými vojskami sa začali sťahovať mračná aj nad rómskou populáciou v okupovaných krajinách. Na jeseň 1942 šéf SS Heinrich Himmler konštatoval, že „je najvyšší čas, aby asociálne elementy boli zničené prácou“. Začali vznikať pracovné tábory, ktoré sa stali prestupnou stanicou na ceste do vyhladzovacích koncentračných táborov.

Keďže rómske komunity v strednej a východnej Európe neboli tak organizované a svoju históriu si odovzdávali predovšetkým prostredníctvom príbehov, porajmos nebol dlho dostatočne zdokumentovaný. Počet obetí rómskeho holocaustu v Európe sa stále nepodarilo s úplnou spoľahlivosťou určiť. Historici sa však zhodujú, že sa dlho podhodnocoval. V novšej literatúre možno nájsť údaje od pol milióne obetí i viac.

Z rôznych príčin sa o porajmos ešte donedávna hovorilo aj ako o utajenom holokauste. Platí to aj o tragédii slovenských Rómov. "Prívlastok nepoznaný máva rómsky holocaust preto, že ani verejnosť, ani samotní Rómovia, ale ani vedci nepoznajú udalosti, ktoré sa počas druhej svetovej vojny v súvislosti s postavením Rómov stali," napísala pred rokom slovenská etnografka Zuzana Kumanová. Spisovateľ Branislav Oláh dodal, že "Príbehy Rómov upadali do zabudnutia najmä kvôli nezáujmu odbornej i laickej verejnosti v majorite, a takisto zlými skúsenosťami Rómov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu. Aj keď mali snahu o to, aby sa dopátrali spravodlivosti, narazili na to, že vinníci potrestaní neboli a ich vlastné príbehy sa bagatelizovali alebo rovno označili za klamstvo." Rómovia radšej ostali ticho. Na druhej strane nechceli príbehmi z vojny traumatizovať svoje deti. Jedna z transportovaných slovenských Rómiek Helena Dömeová z Nových Zámkov pri spomienke, ako ich naložili do vagónov a odviezli do Dachau, povedala: "Nechcem o tom deťom ani rozprávať, pretože by tomu aj tak neuverili. Komu to porozprávam, ten nechce veriť, koľko sme trpeli." Riaditeľ romologického inštitútu Jozef Ravasz v r. 2013 povedal nepríjemnú pravdu:

"Téma rómskeho holokaustu bola nielen na Slovensku dlhé roky tabuizovaná a skresľovaná a mnohé fakty o vyhladzovaní tejto menšiny nacistami a fašistami počas druhej svetovej vojny sú aj dnes majoritnému obyvateľstvu, ale, žiaľ, i mnohým Rómom, ešte stále neznáme," konštatoval riaditeľ romologického inštitútu Jozef Ravasz.

Preto je dobre, že sa o túto stránku našej slovenskej histórie začali intenzívne zaujímať nielen vedci a mimovládne organizácie, ale aj politici. Postupne sa rozvinula spoločenská diskusia, pomenúvajúca etnický rozmer utrpenia Rómov počas vojny. V roku 2005 odhalili v Pietnej sieni Múzea SNP v Banskej Bystrici prvý zo série pamätníkov "Ma bisteren! — Nezabudnite!". Pamätník i dátum 2. august majú upozorniť verejnosť, že Rómovia boli počas druhej svetovej vojny vystavení rasovo motivovanému násiliu a prenasledovaniu na etnickom princípe. Od roku 2005 viacero rómskych mimovládnych organizácií začalo zapĺňať historickú medzeru v otázke rómskeho holokaustu. V rámci projektu Ma bisteren! postupne odhalili pamätníky — okrem Banskej Bystrice aj v Lutile, Nemeckej, Hanušovciach nad Topľou, vo Zvolene, v Slatine a Dubnici nad Váhom. Občianske združenie Romano jilo odhalilo pamätník v Čate a József Ravasz inicioval vybudovanie pamätníka v Dunajskej Strede. Prvým premiérom, ktorý sa poklonil pamiatke 60 Rómov popravených maďarskými nacistami pred koncom druhej svetovej vojny v tomto meste bol Róbert Fico. (Politik, ktorý bol v r. 1992 spolu so mnou a ďalšími tromi poslancami Slovenskej národnej rady spoluautorom návrhu zákona, aby sa deň vypuknutia SNP stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky a základom našej štátnej tradície.)

Neskôr, v r. 2001 Robert Fico v presvedčení, že si treba stále pripomínať obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie, v slovenskom parlamente presadil nový pamätný deň SR. Stal sa ním 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Súčasný slovenský premiér si vtedy osvojil návrh vtedajšieho prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý sa zasadzoval za zavedenie tohto pamätného dňa. Rudolf Schuster ako prezident prisľúbil počas oficiálnej návštevy Izraela vo februári 2000, že bude presadzovať schválenie tohto zákona. Tento pamätný deň je smutnou spomienkou na prijatie Židovského kódexu vládou slovenského štátu 9. septembra 1941. Legislatívna norma v rozsahu 270 paragrafov sumarizovala dovtedy prijaté protižidovské, ale aj proti rómske nariadenia a ďalej ich rozširovala. Inšpiráciou sa síce stali nacistické Norimberské zákony, ale boli to predstavitelia vojnového slovenského štátu, ktorí vyhlásili vlastných občanov a občianky za menejcenných a vystavili ich prenasledovaniu, diskriminácii a deportáciám do koncentračných táborov.

Na to nesmieme na Slovensku nikdy zabúdať. Tým skôr, že do slovenského parlamentu sa dostala – podobne ako vo viacerých iných európskych štátoch - krajná pravica. Tá slovenská sa netají obdivom k režimu a politike vojnového slovenského štátu a jeho prezidenta Jozefa Tisu vyhlasuje za mučeníka. Môžeme ju právom pokladať za fašistickú. Práve preto treba nielen stavať, ale aj navštevovať pamätníky obetiam rómskeho holocaustu na Slovensku všade tam, kde boli slovenskí Rómovia zavraždení. Pripomínanie týchto zločinov a čo im predchádzalo je jedným z nástrojov, aby sa spoločnosť neradikalizovala.

Nesmieme nikdy zabudnúť na vyhlášku, ktorú v roku 1940 vydalo Ministerstva vnútra z r. 1940 a ktorá definovala Rómov ako asociálne osoby, lebo tá sa stala základom ich perzekúcie. Nesmieme zabudnúť na v tom istom roku vydaný branný zákon, ktorý zakazoval Židom a Rómom stať sa vojenskými osobami. Nesmieme zabúdať na vojnové nariadenie, podľa ktorého Rómovia mali odstrániť svoje obydlia od miestnych ciest a odsťahovať sa niekoľko kilometrov za obec, čo spôsobilo spretŕhanie vzťahov medzi majoritou a rómskym obyvateľstvom udržiavaných po celé generácie. Nesmieme zabudnúť na zriaďovanie tzv. pracovných útvarov pre asociálov, pod ktorými sa rozumeli predovšetkým Rómovia. V pracovných útvaroch v Ilave, v Dubnici nad Váhom, pri Petiči v okolí Hanušoviec nad Topľou trpeli násilnou internáciou a ťažkou prácou v strašných podmienkach stovky Rómov.

Nesmieme zabudnúť na deportácie Rómov do koncentračného tábora v Dachau zo slovenských území, ktoré boli po Viedenskej arbitráži pričlenené k horthyovskému Maďarsku. Spolu sa počas vojny deportovalo z Maďarska 25-¬tisíc Rómov, aká časť z nich bola z nášho územia, nie je známe.

A napokon, nesmieme zabudnúť ani na to, že mnohí Rómovia sa aktívne zapojili do SNP. Niektoré ich komunity boli situované v blízkosti lesa a tvorili tak spojku medzi partizánmi a obcami. Po potlačení povstania boli rómske komunity obvinené z pomoci partizánom a niektoré po vypálení osád vymazané z regionálnych máp. Lutila, Čierny Balog, Dúbravy, Ilija, Detva, Nemecká, Zvolen, Kremnička sú miesta, kde došlo k masovému vraždeniu.

Vážení priatelia,

Každý vo svojej krajine si spomeňme na utrpenie ľudí, ktorí sa stalo obeťou rasovej nenávisti a násilia. Pripomeňme si aj to, že 12 miliónov Rómov a Sintov predstavuje najväčšiu menšinu v Európskej únii. Dovoľte mi zakončiť moje vystúpenie mottom slovenského projektu zameraného na poznávanie rómskeho holocaustu – „Ma biteren – nezabudnite“. Ďakujem , že ste ma trpezlivo vypočuli.

Peter Weiss, velvyslanec Slovenska v České republice
Přečteno: 2466x

Nepřehlédněte:

Kam dál:

Štítky:  

Lety - 1942, Lety u Písku, Projev, Slovensko, velvyslanectví



HLAVNÍ ZPRÁVY

Jozef Miker před vepřínem na místě bývalého romského tábora v Letech u Písku. (FOTO: © RomaTrial)

videoInspiruje mě energie, se kterou přistupuje k životu, říká režisér dokumentárního filmu Jožka o jeho hlavním hrdinovi

20.9.2017 14:52
Bývalý koncentrační tábor v Letech u Písku je jedním z mála míst na světě, která dosud nemají svůj důstojný památník. Jožka Miker, hlavní postava dokumentárního filmu JOŽKA berlínského režiséra Hamzeho Bytyciho, je romský aktivista dlouhodobě usilující o zbourání výkrmny prasat, která stojí v místě, kde zahynula v nelidských podmínkách část rodiny jeho ženy a většina původních českých Romů.
 celý článek

Patrik Kotlár (FOTO: Petr Zewlakk Vrabec)

Budoucí kriminalista Patrik Kotlár, který boří stereotypy uvnitř olašské komunity: Jdu si za svým cílem

21.9.2017 20:48
Patrik Kotlár boří stereotypy i uvnitř olašské komunity. Studuje třetím rokem Střední školu managementu a práva v Brně, obor Bezpečnostní právní činnost. Během čtvrtého setkání romských studentů středních a vysokých škol programu Baruvas, tedy „rosteme“, si s ním pro pořad O Roma Vakeren povídala Rena Horvátová o studiu a plánech do budoucna.
 celý článek

Miroslav Rác (FOTO: Randy Cold)

videoMiroslav Rác: Svou hudbou oslovuji národy, skládám klasickou klavírní hudbu 21. století

21.9.2017 11:51
O vynikající muzikanty nebyla mezi Romy nikdy nouze. Když se mezi nimi ale objeví hudebník - skladatel, je to téměř zázrak. Jedním takovým je i Miroslav Rác (23) ze slovenské Levice. Tento vynikající klavírista a absolvent hudební konzervatoře v Topoľčanech skládá vážnou hudbu a jeho tvorbu pohltilo téma holocaustu, které silně rezonuje i v jeho rodině.
 celý článek

Diskuse:

Každý diskutující musí dodržovat PRAVIDLA DISKUZE SERVERU Romea.cz. Moderátoři serveru Romea.cz si vyhrazují právo bez předchozího upozornění odstranit nevhodné příspěvky z diskuse na Romea.cz. Při opakovaném porušení pravidel mohou moderátoři diskutéra zablokovat.

Další články z rubriky







..
romea - logo