Má štyroch starších a štyroch mladších súrodencov a sama hovorí, že od starších sa učila a mladších ťahala. To jej zostalo. Dnes Anna Koptová, legendárna rómska aktivistka, ťahá rómsku mládež za vzdelaním ako riaditeľka súkromného gymnázia v Košiciach. Mladým odkazuje, aby sa zamerali na kvalitu a to ostatné príde samo. Vo svojom živote rada spomína na 70. roky. Hoci to boli roky normalizácie, boli to zároveň roky jej mladosti a optimizmu do života.
Žurnalistkou od detstva
Najväčšiu motiváciu k výkonom dodávalo Anne Koptovej odmalička rodinné prostredie. Rodičia aj starí rodičia celý život ťažko pracovali a to očakávali aj od svojich detí. „Iné varianty neprichádzali do úvahy – každý bude študovať podľa svojich schopností.“ Už malá Anna mala jasno v tom, čo chce robiť a pri výbere strednej školy si vybrala podľa toho, aby mohla neskôr ísť na žurnalistiku. Tú aj vyštudovala a s miernou neistotou v hlase dodáva, že možno je stále jedinou Rómkou, ktorá žurnalistiku vyštudovala v dennej forme.
Pochádza z hudobníckej rodiny. Najstarší brat strávil dospelý život ako učiteľ na hudobnej škole, najstaršia sestra celý život viedla detské tanečné súbory. Ona sama hovorí, že to asi nemá v génoch. „Otec vždy vedel vycítiť v kom ten talent bol a stále spomínam na mladšieho brata, ktorý si sťažoval, že ani sa človeka nespýtajú a už ho dajú do hudobnej školy“, dodáva Anna Koptová s úsmevom.
Veľká politika porevolučného obdobia
Politické zmeny, ktoré priniesol rok 1989 do vtedajšieho Československa, prebudili v Rómoch znovu nádej a chuť aktivizovať sa. V tejto atmosfére sa viacero Rómov dostalo aj na vysoké politické pozície, čo si v tom čase sama neuvedomovala. „Mala som na mysli len to, že som v Slovenskej národnej rade len na krátko a tak som všetku svoju energiu venovala snahe presadiť národnostnú politiku voči Rómom.“ Hoci vo voľbách v roku 1992 už neuspela a obdobie zastúpenia Rómov vo vysokej politike sa na veľmi dlhú dobu skončilo, vyzdvihuje Anna Koptová niekoľko výsledkov, ktoré poznáme doteraz. „Už v roku 1991 vláda aj parlament podnikli kroky k uznaniu Rómov ako národnostnej menšiny. Vznikli viaceré inštitúcie, či už priamo v dôsledku zmien, alebo neskôr – rómske noviny Romano ľil, divadlo Romathan, súkromná umelecká škola, naše súkromné gymnázium. Dnes tieto inštitúcie živoria a sú finančne poddimenzované, no ich založenie možno isto považovať za úspech. Je škoda, že dnes sa z tohto viac nečerpá.“ uzatvára tému s trochou nostalgie jedna z tých, ktorí položili základné kamene rómskej národnostnej politike.
Návrat do politiky?
Vzápätí po uplynutí dvojročného mandátu sa Anna Koptová pokúsila o návrat do politiky kandidatúrou do parlamentu za rómsku politickú stranu. Neuspela a uvedomila si, že atmosféra po roku 1989 sa už asi opakovať nebude. Tradičné politické prostredie na Slovensku podľa nej nie je naklonené ani rómskej národnostnej politike, ani rómskym jednotlivcom v rámci väčšinových strán. Spomína, že tak ako v jej časoch v parlamente, ani dnes nie sú rómske témy politicky atraktívne.
V istom období života sa Anna Koptová rozhodla stiahnuť sa z prostredia rómskej verejnej politiky. „Keď jeden Róm povie názor, iný Róm povie protinázor a väčšinová spoločnosť sa smeje na tom, že Rómovia sa nevedia dohodnúť. Tí, ktorí sú dnes na politických pozíciách, potrebujú našu podporu. Musíme nájsť iné spôsoby konštruktívnej kritiky.“
Realistický pohľad na svet
Hoci jej hodnotenie verejného diania pôsobí pomerne skepticky až pesimisticky, sama sa označuje za realistku. Počas rozhovoru spomenie si na citát, ktorý je jej životným krédom: „Bože, daj mi pokoj, aby som prijala veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenila veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšila jedno od druhého.“ Autorom citátu je americký teológ Reinhold Niebuhr a pre Annu Koptovú je najvýstižnejším opisom jej životných postojov.
Vážiť si seba ako človeka
Na otázku o Romipen („rómstve“) hovorí Anna Koptová, že pokiaľ človek nevie kto je, kam patrí, nepozná svoju kultúru, kultúrne a morálne hodnoty, neváži si svojich predkov, neváži si sám seba a len sa potáca. Nemali by sme popierať, že sme Rómovia, lebo tým sami seba, svoje bytie, svoje človečenstvo znevažujeme, znehodnocujeme.
Zároveň však dodáva, že opačný protipól je rovnako zlý. To, že náplňou jej práce bolo povzbudzovať etnickú identitu, bolo vedomou súčasťou jej života, no nikdy nebolo „Me som Romňi“ tým najdôležitejším.
„Byť hrdá na to, že som Rómka, je dnes používané ako prázdna floskula. Verím, že moja práca priniesla výsledky, ktoré sú viditeľné a všeobecne prospešné pre nás Rómov, pre celú spoločnosť. A určite nechcem zdôrazňovať, že som niečo dokázala napriek tomu, že som Rómka.“
Odkaz budúcim generáciám
Odkaz niekdajšej vrcholnej političky dnešnej rómskej mládeži prichádza bez dlhého premýšľania:
„Vážte si minulosť, pozerajte na seba ako na úspešných ľudí. Urobte pre to všetko, čo môžete. Neporovnávajte sa s nikým iným, len sami so sebou, so svojou budúcnosťou, s tým, kde chcete byť a kým chcete byť. Buďte úspešní, spravodliví, solidárni, zodpovední. Buďte dobrými ľuďmi a celý svet vo vás spozná aj múdrych a hrdých Rómov.“ hovorí Anna Koptová úprimne a presvedčivo. A dodáva prianie k Medzinárodnému dňu Rómov: „Stotožnite sa aj vy s mojím obľúbeným citátom. Pokoj, odvahu, múdrosť.“
