Renata Berkyová: Roma Spirit chyběl především kritikům - amatérům

Minulý týždeň prebehlo slávnostné vyhlásenie cien Roma Spirit za zlepšovanie situácie Rómov v Českej republike. Príjemný a vcelku veľmi pozitívny večer upútal pozornost na sociálnych sietiach ešte z iného dôvodu. Počas sprievodného krstu knihy rómskych autoriek Slunce zapadá až ráno sa v publiku objavil transparent ROMSKÉ HRDINY JSTE NEPOZVALI!

O tom, kto a prečo za vcelku nevýrazným a bezkoncepčným protestom stál, pozdejšie. Rada by som sa najprv zastavila pri momente, kedy k nemu došlo, pretože práve to odrzkadľuje amatérske pojatie kritiky, čo v konečnom dôsledku vyznelo kontraproduktívne pre celý počin. Tu platí, že nie vždy účel svätí prostriedky.

Štyri rómske ženy, autorky prózy, z ktorej je okrstená kniha zostavená, mali pred krstom a vlastným čítaním trému. Niektoré z nich stáli pred tak veľkým publikom v roli spisovateliek poprvýkrát. A už samotný fakt, že ich literárne práce boli knižne vydané, znamenal pre nich významný moment. Ani s jednou sa život nemazlil.

Irena Eliášková prežila detstvo v osade a tridsať rokov sa živila manuálnou prácou. Iveta Kokyová po vyučení pracovala ako strojná mechanička, neskôr ako upratovačka či balička. Eva Danišová i Jana Hejkrlíková si doplnili stredoškolské vzdelanie až po tom, čo vychovali vlastné deti. A napriek nepriazniam osudu, ktorým museli niektoré z nich čeliť v podobe násilného formovania rodín za socializmu či následnej straty zamestnania bez istej budúcnosti, nachádzali dosť sily a energie, aby začali literárne tvoriť. Trvalo tri roky, než došlo po všetkých patáliách na vydanie knihy. A konečne prišla chvíľa, kedy ju mohli autorky spolu s editormi a všetkými, čo za vydaním stáli, s patričnou hrdosťou okrstiť. V priebehu aktu však nezmyselne vytasil transparent mladík, ktorý by mohol byť synom či vnukom ktorejkoľvek z týchto dám. Vraj na vyhlasovaní chýbali tí skutoční hrdinovia.

Strieda sa vo mne hnev, nepochopenie i smútok. Kde sa berie tá neúcta voči ženám, ktoré napriek prekážkam, niečo dokázali? Čo za rómsky aktivisti a aktivistky protestujú a volajú po „pravých“ hrdinoch? Pri hľadaní odpovedí ma tiež napadá, či ona výčitka nie je len skrytou túžbou po vlastnom uznaní, či nebodaj ocenení? Chýbali im tam chudobí Rómovia… Chudobných Rómov bolo na vyhlasovaní niekoľko. Nikto z nich však necítil potrebu sa zviditeľňovať a vystavovať vlastnú sociálnu situáciu na piedestál. Prečo robiť z chudobného chudáka?

Na internete zverejnili aktivisti vysvetľujúce prehlásenie. Nesúhlasí sa v ňom s organizáciou a celkovým pojatím ceny Roma Spirit, autori protestujú proti niektorým nomináciám i údajnej nemožnosti chudobných Rómov kohokoľvek nominovať či udeľovanie cien ovplyvniť. Tak trochu nahodilé, bez jednoznačnej, ucelenej a hlavne konštruktívnej kritiky. Pokiaľ viem, nominovať mohol ktokoľvek kohokoľvek v rámci jednotlivých kategórií. Samozrejme, ak naplňuje základné poslanie projektu, ktorým je predstavovať verejnosti pozitívne príklady organizácií i jednotlivcov, ktorí usilujú o zlepšovanie života Rómov.

Dobre, v tej najosekanejšej podstate by som pre kritiku našla pochopenie, ostatne, zloženie nominačnej poroty a zoznamu nominovaných bolo prinajmenšom podivuhodné. Hneď v dvoch kategóriách nominovaných sa určité mená zhodovali s tými v nominačnej porote. Tento podozrivý stret záujmov by organizátori mali uviesť na pravú mieru. Avšak, kritici projektu neboli schopní nielenže vydedukovať,čo im skutočne a konkrétne vadí, ale ani si zistiť program vyhlasovania a naplánovať protest tak, aby nikoho neponížili.

Nevhodnosť momentu prehlušila všetky argumenty i dôvody. Čo mi vlastne pripomína inú udalosť, ku ktorej sa nepriamo hlásili tí istí aktivisti – búranie steny na Slovensku. V oboch prípadoch ide len o prvoplánovitú partizánsku akciu, po ktorej pôvodcovia zmiznú ako gáfor a zbabelo za sebou zanechajú rozorané pole.