Dagmar Horváthová: Vliv komunitních center na vzdělání Romů v neintegrovaných komunitách

Přinášíme článek Dagmar Horváthové, který se zabývá vzdělaností Romů na Slovensku a
možnostmi na jeho zlepšení.

VPLYV KOMUNITNÝCH CENTIER NA ZVYŠOVANIE VZDELÁVANIA RÓMOV ŽIJÚCICH V
NEINTEGROVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNITÁCH

Vzdelanostná úroveň Rómov na Slovensku je vo všeobecnosti nízka. Preto sa
mnohé inštitúcie zaoberajú výskumom a možnosťami zvyšovania vzdelávania Rómov.
Táto skupina obyvateľov už po stáročia zaostáva za napredovaním v majoritnej
spoločnosti nielen na Slovensku, ale v každej krajine, kde Rómovia žijú.
Problematikou vzdelávania Rómov na Slovensku i v zahraničí sa už zaoberali mnohí
výskumníci a bolo uvedených do praxe aj množstvo programov pre zlepšenie
výsledkov v ich vzdelávaní. Výsledky sú však naďalej len minimálne alebo
nedostatočné.

Z toho logicky vyplýva, že sa nemožno zaoberať len samotným vzdelávaním Rómov
bez ohľadu na ostané faktory života ovplyvňujúce vzdelanosť, ale naraz musí
fungovať viac aktivít, ktoré dopomôžu neintegrovaným Rómom zadovážiť si
vzdelanie, a tým aj zlepšenie životných podmienok. Jednou z takýchto inštitúcií
pracujúcich s rómskymi komunitami sú komunitné centrá Rómov. Tie u nás fungujú
asi 10 rokov. Z výskumov práce komunitných centier doteraz existuje len málo
výsledkov. Dá sa povedať, že každé komunitné centrum je iné, aj keď je zamerané
na Rómov, teda má spoločnú cieľovú skupinu. Jeho zameranie a aktivity vychádzajú
z potrieb danej komunity. Každá komunita má totiž svoje špecifiká, ktoré treba
odhaliť a poznať, aby pracovníci komunitných centier mohli s komunitou dobre
vychádzať.

,,V Atlase rómskych komunít 2013 bolo identifikovaných cca 402 840 Rómov, t.j.
osôb, ktoré sú považovaní okolím za Rómov. Podľa údajov štatistického úradu SR k
31.12.2011 žilo na Slovensku celkovo 5 404 322 obyvateľov, takže celkový počet
Rómov na Slovensku tvorí 7,45 % obyvateľstva. Z nich 187 285 býva v rozptyle
medzi majoritou, t.j. v rozptyle medzi majoritou býva 46,5% všetkých Rómov na
Slovensku."

V osadách žijú títo obyvatelia vo viacgeneračnej chudobe, v nepodnetnom
prostredí, v podmienkach nevhodných na akýkoľvek rozvoj ľudského jedinca.
Podmienky života v chudobe sú jedným z hlavných dôvodov nevzdelanosti a
nemožnosti rozvoja vzdelania na vyššiu ako je len základná úroveň. Život v
segregovanej v komunite a obmedzený styk s majoritným obyvateľstvom znemožňuje
zmenu zaužívaného spôsobu života a jeho napredovanie ( Horňák, L., 2005).

Dôvodom nízkej úrovne vzdelania Rómov nie je však len ich chudoba a častá
segregácia alebo iný druh izolácie v spoločnosti. Je to aj ich vlastná filozofia
života a kultúra zdedená po mnohých predchádzajúcich generáciách. Bez Rómov ale
spoločnosť nemôže úspešne napredovať. Žijú tu s majoritnou spoločnosťou vyše 600
rokov a sú jej súčasťou. Úlohou spoločnosti je nachádzať riešenia na zlepšenie
situácie vo vzdelávaní a dohliadať na dopady, ktoré majú Rómom pomôcť začleňovať
sa do spoločnosti ( Butašová et. al. 2002)

Takzvané osady a mestské getá sú väčšinou homogénne z hľadiska etnicity a viac
či menej segregované od majoritnej populácie. Vyznačujú sa vylúčením z trhu
práce, čo sa prejavuje vysokou mierou nezamestnanosti, niekedy 80-100 %,
kultúrnym vylúčením, vylúčením z účasti na verejnom živote či života obce a
odmietaním zo strany majority. V takomto prostredí sa rodí pocit zúfalstva a
degradácie, pocit bezmocnosti. Ten sa navyše v izolovanom, uzavretom
spoločenstve môže ďalej reprodukovať, pretože tu nie je ponuka inej alternatívy,
ako sa vymaniť z tohto stavu (Informačný materiál o národnostných menšinách
žijúcich v Slovenskej republike, 2000).

Jedným z pomocných riešení , ako sa vymaniť z tejto nepriaznivej situácie, je
vplyv komunitných centier Rómov, kde by sa dali robiť vhodné aktivity na
motiváciu žiakov i dospelých, rodičov, na zvyšovanie vzdelanosti.

Komunitné centrá by mali pôsobiť ako centrá, pomocou ktorých sa neintegrovaní
Rómovia naučia niektorým potrebným základným návykom, povinnostiam a pomocou
ktorých zmenia svoje priority. V komunitách Košického, Prešovského a
Banskobystrického kraja, sa podľa zistení v Atlase komunitných centier vyskytuje
najväčšia časť neintegrovaných Rómov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny toho času vypracúva Štandardy
komunitných centier. Štandardy by mali obsahovať náplň svojej činnosti , ktorá
by mala byť jednotná a kontrolovateľná a taktiež vykonávaná systematicky podľa
plánu. Jednou z plánovaných činností je aj podpora vzdelávania. Samozrejme,
vzdelávanie v KC nie je klasické ako na vyučovaní v škole . Sú to podporné
aktivity , ktoré môžu žiakovi doplniť učivo, hravou formou pestovať u žiaka
nadanie a hlavne pestovať návyky na vzdelávanie. V komunitných centrách sa majú
praktizovať aj aktivity pre rodičov a dospelých.

Pre zlepšenie výsledkov vo vzdelávaní Rómov je potrebné zistiť, aké aktivity pre
zvýšenie vzdelanosti Rómov už boli urobené zo strany komunitných centier a ako
sa samotní Rómovia zúčastňovali aktivít poskytovaných komunitnými centrami.
Taktiež je potrebné zistiť, aký je záujem o vzdelávanie zo strany rodičov a detí
a ktoré faktory sú dôvodmi neúspešnosti rómskych detí vo vzdelávaní.

Okrem možností štandardného vzdelávania v Slovenskej republike skúšame aj
formy alternatívneho vzdelávania , ktoré už boli realizované v Európe. Jedna z
foriem- asistent učiteľa sa dostal do celoštátneho systému vzdelávania ako
národný projekt, pretože v praxi sa dobre uplatnil. Očakávame, že aj komunitné
centrá so svojou činnosťou sa dobre uplatnia v celonárodnom projekte, pretože
komunitné centrá sú práve tou najbližšou inštitúciou smerom ku klientovi.

V dokumente Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s
marginalizovanými komunitami (2011, s. 3) sa hovorí, že poslaním komunitného
centra je poskytovať komplexné sociálne služby sociálne vylúčeným obyvateľom
komunity a prispieť k sociálnemu začleňovaniu jednotlivcov i komunity . Cieľom
zriaďovania komunitných centier Rómov je vytvorenie vhodného priestoru a
zabezpečenie materiálnych podmienok pre komunitný rozvoj, výkon komunitnej
rehabilitácie, komunitnej a sociálnej práce, poskytovanie sociálnych služieb a
výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately obyvateľov
marginalizovaných rómskych komunít. Taktiež ide o vytvorenie priestoru pre
vzájomnú interakciu a spoločné aktivity príslušníkov marginalizovaných rómskych
komunít a ostatného obyvateľstva obcí.

,,Cieľom je podporiť aktivity členov
miestnej komunity prostredníctvom:

• zvyšovania sociálnych zručností, kompetencií a sociálnej mobility,
• prevencie a predchádzaniu sociálno- patologických javov a rizikového správania,
• poskytovania poradenskej činnosti pre potreby komunity a klienta,
• poskytovania vzdelávacích a voľnočasových aktivít.“

Poslaním KC je prostredníctvom poskytovania komplexných sociálnych a komunitných
služieb prispieť k sociálnemu začleňovaniu osôb sociálne vylúčených, a to ako na
individuálnej, tak aj na lokálnej úrovni. Pod sociálnym začleňovaním sa rozumie
sprístupňovanie takých príležitostí a možností, ktoré sociálne vylúčeným
jednotlivcom a rodinám napomôžu plne sa zapojiť do ekonomického, sociálneho a
kultúrneho života v danej lokalite i v celej spoločnosti.

KC poskytujú možnosti
na podporu upevnenia a ozdravenia rodín, pomáhajú deťom v ich socializácii, sú
miestom osvojovania si základných pracovných a spoločenských návykov, poskytujú
v slobode pastoračnú a duchovnú službu pre rozvoj duchovných potrieb
jednotlivcov ako aj komunity a poskytujú príležitosť pre vzájomnú interakciu a
spoločné aktivity príslušníkov MRK a ostatného obyvateľstva obce.