Ingrid Kosová ke zvolení Kotleby: Z historie jsme se nepoučili...
Stále sa mi snaží niekto nahovoriť, že tí, čo volili Kotlebu nie sú rasisti, len protestní voliči. Ak niekto zvolí rasistu, ako s ním nemôže súhlasiť?
Dnes sa potvrdil fakt, že na Slovensku vládne nielen hlboká nevedomosť o koncepte chudoby, či akákoľvek tolerancia k inakosti, ale latentný rasizmus sa zmenil na otvorený a nenávisť má reálne číslo 71 397 v podobe voličov predstaviteľa fašistických ideí! A to len na území jedného samosprávneho kraja.
Za posledných pár rokov sme svedkami narastajúcich vášní proti Rómom v celej Európe, nevynímajúc Slovensko, avšak teraz sme im poskytli moc a legitimitu, priestor šíriť nenávisť, peniaze mobilizovať viacerých! Je deň po voľbách a už sa mnoho Rómov stretlo s rôznymi situáciami, pri ktorých došlo k ich hanobeniu, vyhrážkam a útokom na ich etnicitu.. „Už ste skončili čierne huby! …. Kotleba je pán, ten vám ukáže!“
To, čo desí je fakt, že z niekoho, pred pár rokmi označovaného neonacista, ktorý mravne ohrozuje našu mládež, sme dnes urobili martýra, ktorý sa vysporiada s „politickými a cigánskymi parazitmi.“ Agresivita a násilie sú považované za úprimnosť a priame slovo nového župana, nášho národného hrdinu.
To, čo prekvapuje je fakt, že do momentu zverejnenia výsledkov volieb žiadne z médií nepublikovalo informácie, ktoré by upriamili pozornosť verejnosti na osobu kandidáta s neonacistickou minulosťou. Nepožadovali informácie o predstave riešenia naplnenia vágneho programu, nežiadali vysvetlenia kontroverzných vyjadrení na margo Rómov, homosexuálov, sympatizovania s Tisom, holokaustom, či vyjadreniam ohľadne Slovenského národného povstania, ktoré nový župan v minulosti označil za komunistický puč. Namiesto toho buď odmietli uverejniť čokoľvek, alebo mu demokraticky poskytli priestor, akoby bol len jedným zo slušných spolukandidátov.
To, čo je nepochopiteľné je fakt, že po oznámení ortieľu sa všetky politické strany v obave pred narastajúcim extrémizmom v našej krajine navzájom osočujú a obviňujú, bez toho, aby priznali, že každá z nich má na tom svoj podiel. V oboch posledných parlamentných voľbách sme boli svedkami nekalej kampane, kde hrala dôležitú úlohu „cigánska karta“. Hanlivé bilboardy parlamentných strán, vyjadrenia do médií s extrémistickým podtónom, búranie chatrčí, reštriktívna politika, to sú všetko nástroje, vďaka ktorým prišiel k moci ďalší extrémista, v podobe novodobého „fašizmu s ľudskou tvárou.“
To, čo frustruje je fakt, že aj napriek hrozbe, že sa nový župan netají sympatiami so systémom vojnovej republiky, občianska spoločnosť nie je schopná spojiť sa do dostatočne širokej platformy, aby jednohlasne vyjadrila hlasný nesúhlas s nastupujúcou demagógiou a intoleranciou. Zdá sa, že pre ľudí je lákavejšou alternatívou okamžité vyhostenie neprispôsobivých susedov, ako budovanie demokracie na základe zachovania ľudskej dôstojnosti založenej na dodržiavaní a presadzovaní ľudských práv.
To, čo hnevá je fakt, že tretí sektor opäť ticho kričí z kúta, tak ako posledných dvadsať rokov – sme tu, máme riešenia, nikto nás nepočúva! Vyžaduje to však čas, peniaze a tie nikto zrejme nie je ochotný pre Rómov obetovať. Môžeme si vyčítať, že sme nevysvetlili ľuďom, čo je potrebné urobiť, že sme dopustili, že nerozumejú problematike. Ale ako im vložíme do srdca porozumenie, toleranciu a láskavosť, keď jediné, čo ich ženie je odpor, zhnusenie a hnev?
Každá radikálna skupina v čase krízy ekonomickej, politickej i morálnej využíva práve tieto negatívne nálady na posilnenie svojej moci. História sa opakuje. V tridsiatych rokoch 20. storočia aj v Hitlerovi videli spasiteľa a ani si neuvedomili, že je zhnitý zvnútra. My však túto skúsenosť máme a zabudli sme na ňu. Naša historická pamäť nesiaha ani do dôb pochodov Slovenskej pospolitosti, ktoré boli varovným prstom.
Dnes tu máme župana, ktorý sľúbil všetkým voličom zmeny, ktoré nemôže zrealizovať, bez podpory poslancov v zastupiteľstve, ktorých zástupcom nie je. Našou úlohou je žiadať plnenie jeho sľubov, ktoré vlastne nešpecifikoval.
Netreba ho podceňovať, veľmi dobre si to uvedomuje a rola martýra mu vyhovuje. Možno sa k nej o pár mesiacov opäť vráti s tvárou mučeníka, ktorý chcel bojovať za svoj národ a nebolo mu to umožnené! Do tej chvíle však získa moc a cenné skúsenosti. A z toho by sme všetci mali mať oprávnené obavy. Ak vás totiž ovládajú fašistické idei, žiadny oblek to nezmaže. Skôr či neskôr sa vlk v baranom rúchu ukáže.
Chápem predstaviteľov majority, ktorým je to vlastne jedno. Klamú sami seba, keď žijú v presvedčení, že ich životov sa to nijako nedotýka. My Rómovia a Rómky však vieme, že odpor a nenávisť má z roka na rok reálnejšiu podobu. A sociálny status či „neprispôsobivosť“ hrá stále menšiu rolu. Pre fašistov však vôbec žiadnu.
