Zpravodajský server Romea.cz. Vše o Romech na jednom místě

Zpravodajský server Romea.cz. Vše o Romech na jednom místě

Nemenná krv

31. ledna 2012
Čtení na 4 minuty

 „Kniha má název Neměnná krev, protože pokud Rom jakkoliv, ať už
studiem, prací nebo jinak, dosáhne ve svém životě úspěchu, neměl by nikdy
zapomenout na to, že je Rom.“
Ladislav Tavali

Ladislav Tavali se v autobiografické vzpomínkové próze vrací do léta roku
1963. Jano se po prázdninách chystá na střední školu do Čech, teď ho zajímá
jediné – naplno si užít s partou kamarádů, dětí z osady, každý den. To obnáší
vymyslet zábavu, nejlépe na něčí účet, ujít otcovskému výprasku, ale i si
obstarat přivýdělek, aby bylo na sladkosti a nedělní kino. Prostřednicvím
rozhovorů, v nichž řeší spory a vzájemná nedorozumění, poznáváme nejen povahy a
smýšlení hlavních protagonistů, ale také autorovu představu o společenských
pravidlech, jimiž by se Romové měly opět řídit. Přímo pak Tavali konfrontuje a
doplňuje pohled dětského hrdiny skrze občasné hodnotící a vysvětlující vsuvky, z
nichž promlouvá autorova životní zkušenost.
Tavaliho tematicky pestré knihy spojuje záměr uchovat mateřský jazyk, romskou
kulturní identitu a napomoci vzájemnému národnostnímu porozumění. To vše se mu v
nich daří bezezbytku.

Ukázka:
O džukel taj o ló
Még jék óra níma nassáhi. O Bakro, Džukel, Thúlo taj o Kálo, má uzo temetó –
prahuno than terdingerenahi. Užarenahi ole buteren. Ája o Kíďo, Tirmo taj i
Pacaja. O Micela ole Janoha naále avka sig. Adana uppe lende čepo site užarde.
„No čhavóralen.“ O Bakro vígig len dikja, taj phalla: „Déllóreha, džas!“ Sar ki
jékóra sáhi. O kham akánig sáhi legzoraleder. Láčhe pekelahi. Džanahi préku o
temetó – prahuno tahn, kana o Jano phalla: „Čhavóralen adá naóla láčho. Site
pále džasa caklenge. Site amenca ledžas páni.“ „Čáčo hi.“ Sa odá phende. O
Džukel, Thúlo, Micela, Jano taj o Pacaja pále nášte caklenge. Line literešne
cakle, ando temetó len uze hanig thode. Cidinde ánde páni. Kana adá kerde, géle
dureder. Préku géle o Cirkó taj má uppo Dánoši sléhi. Odoj, andar i bár ári
nášťa džukel. Taj nášel sar ki lende. No akánig save danderela? O Čhavóre sar
kas kaštune pre hi, terdíne. Ni jék nadžanďa te džan ni ánglal taj ni pálal.
Jekvarsa so dikhen, o džukel terďol, ando than pet irinel anďa, onďa. Adá taj
sohi? O čhavóre akánig dikle and Tirmoskero va i gumipuška. Odá naužarďa. Kana o
džukel sar ki lende nášelahi, ári la liňa andar i potisi. Te o bára andi potisi
sáhi, levinďa. Ole džukle ando šéro trefinďa. Važdá odá terdíňa. Sar odoj
teďonahi, práďol ári bárjakero vudar. Bare vičhingeribnaha avel ári o gádžo. Még
o džukel avelahi sar ki lende, ój ande bár garudo sáhi. Ón le nadikle. De kana o
džukel terdíňa, ári ája te ój andar i bár. Uppe lende vičhingerelahi. Taj dosta
erdevóne.

Pes a zárobok
Eště nebola ani jedna hodina a Bakro, Džukel, Thúlo a Kálo už postávali při
cintoríne a čakali na ostatných. Prišiel aj Kýďo, Tirmo a Pacaj. Mycel a Jano
neprišli tak skoro, museli na nich čakať. Teď tam boli všetci, Bakro si ich
obzrel a hovorí: „Pán s nami. Ideme.“ Bola asi jedna hodina a slnko teraz
pražilo najlapšie. Prechádzali cintorínem, keď Jano povedal: „Chlapci, takto to
nebude dobře! Musíme sa vrátiť pre litrové fľašky, tu si potom môžeme nabrať
vodu.“ Džukel, Thúlo, Mycel, Jano a Pacaj sa vrátili pre fľaše. Každý vzal
litrovú fľašu, umyli ju a naplnili vodou. Keď to mali spravené, išli ďalej
svojou cestou. Prešli Cyrkó (tak sa volala tá časť dediny, čo museli prejsť), už
boli na Dánoši. (tiež jedna časť dediny.) Keď predcházali cez Dánoš, vybehol zo
záhrady pes a utekal smerom k nim. Koho pohryzie? Všetci ostali stáť, jako keby
im zdreveneli nohy, nemohli ísť ani dopredu ani dozadu. Zrazu čo vidia? Pes sa
zastavil a točí sa dokola. Podľa hlasu, čo vydával, sa zdalo, že pes plače.
Chlapsi si len teraz všimli, že Tirmo má v ruke prak. Ten nečakal a keď videl,
že pes beží smerom k nim, vystrelil. Mal aj pár kameňov vo vačku. Psa trafil do
hlavy a ten zaskuvíňal. Ako tam stáli, otvorili sa dvere na záhrade a vyšiel
majiteľ psa. Kým pes bežal smerom k nim, on bol schovaný v záhrade, ale chlapci
ho nevideli. Keď pes začal skuvíňať, vyšiel von a začal na nich kričať. A to
celkom nevyberane.

Ladislav Tavali (15. 9. 1948) se narodil v jihoslovenském národnostně
smíšeném městě Sládkovičovo. V 15 letech odešel na studia do Čech (Vojenská
hudební škola Víta Nejedlého v Roudnici nad Labem), ale pro nemoc je nedokončil.
V TOS Galanta se vyučil soustružníkem, po absolvování základní vojenské služby
pracoval jako řidič motorových vozidel. Do roku 1990 žil s rodinou v Seredi, v
roce 1998 odešel do invalidního důchodu. Žije v rodném Sládkovičově, kde se
věnuje literární tvorbě. Debutoval v roce 2007 knihou Nemenná krv/ O rat pe
naparuďol, následovala kniha povídek Život rómskych detí/ Romane čhavórengero
dživibe (2008), román ze současnosti Šúko a Apolka/ O Šúko taj i Apolka (2009) a
milostný román Kone za lásku/ O grasta vaš o kamibe (2010), na jehož pokračování
v současnosti pracuje. Je autorem slovenkých verzí svých knih, jeho zápis
jihocentrálního romského dialektu (tzv. maďarské romštiny) nerespektuje
současnou pravopisnou normu.

Ladislav Tavali: Nemenná krv/ O rat pe naparuďol, vydalo o. s. Luluďi s
podporou Ministerstva kultury SR, Literárního fondu, zastupitelů a podnikatelů
obce Sládkovičovo, Bratislava, 2007, 254 str. Více o autorovi naleznete v Romano
džaniben 2/2010.

Autor: Lenka Jandáková
Reprint z knihy

Pomozte nám šířit pravdivé zpravodajsví o Romech
Teď populární icon