Odhalením súvislostí, odhalíme pravdu!

Takmer všetko, čo vie majorita o Rómoch, sa najskôr objavilo v médiách. Nie
je teda od veci pozrieť sa na úlohu médií v spoločnosti detailnejšie. Na Fakulte
masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v doktorandskom
štúdiu bol prijatý návrh rigoróznej práce s titulom „Súvislosti medzi mediálnou
stereotypizáciou Rómov a ich sociálnym statusom v spoločnosti“, ktorá by mala
odpovedať na základnú otázku, či sú médiá skutočne rozhodujúcim fenoménom
ovplyvňujúcim verejnú mienku o Rómoch a následne či sa verejná mienka formovaná
médiami podieľa na tvorbe verejných politík voči Rómom. Pri písaní projektu
rigoróznej práce riešiteľka pripúšťa pracovnú tézu, ktorá hovorí o tom, že keby
boli dešifrované príčinné súvislosti stereotypizácie obrazu Rómov vo vedomí
európskeho človeka, pravdepodobne by sa dala objektívne odhadnúť aj miera
podprahovej rezistencie a spoločenskej negácie zo strany majority voči Rómom, čo
by nás mohlo priblížiť k objaveniu logického kalkulu stojaceho na samom začiatku
stretu a (ko)existencie európskych národov a príslušníkov rómskej menšiny.

Riešiteľka pripravovanej rigoróznej práce si uvedomuje náročnosť stanovenej témy
z pohľadu jej šírky i obsahu. Ak má práca priniesť nové poznanie a konkrétne
výsledky, tak tie musia byť presne formulované, dokázateľné a overiteľné. Preto
kalkuluje aj s možnosťou, že práve adresáti mediálnych komunikátov (výstupov) by
mohli byť spolutvorcami práce. Z tohto dôvodu využíva mediálnu sieť na
uverejnenie úvodnej časti práce a ponúka priestor pre laikov i odborníkov
vysloviť, vyjadriť, vyargumentovať, prípadne dokázať svoj názor, postoje,
presvedčenie, tvrdenie na konkrétne reálie, ktoré by mali byť zahrnuté do
teoretickej i výskumnej časti práce. Úvodná časť projektu práce, jej členenie na
jednotlivé kapitoly, cieľové skupiny a metódy výskumu sa tak stávajú témou
verejného diškurzu a možnosťou pre respondentov-čitateľov aktívne meniť nielen
mediálnu realitu, ktorú nám vnucujú médiá, ale aj tú skutočnú, súčasťou ktorej
sme my všetci. Záujemci o spolutvorbu rigoróznej práce môžu svoje názory,
návrhy, podnety posielať na adresu: nadkesaj@centrum.sk. 

Projekt rigoróznej práce „Súvislosti medzi mediálnou stereotypizáciou Rómov a
ich sociálnym statusom v spoločnosti“

„Všetky mediálne produkty vo svojej podstate reprezentujú sociálne skutočnosti.
Vo svojom obsahu definujú alebo opisujú rôzne existujúce či hypotetické
spoločenské skupiny a ich skupinové hodnoty a predsudky. Ak sa stane, že
publikum nemá vlastnú (prípadne osobnú) skúsenosť s takýmito skupinami,
pravdepodobne príjme za „skutočné“ to, čo mu ponúkli médiá. Dochádza k javu,
ktorý nazývame stereotypizácia. Jej výsledkom je vznik stereotypov. Moc médií v
tejto oblasti spočíva v tom, že sú pre nás základným prostriedkom získavania
informácií v modernom svete a teda i zdrojom vytvárania stereotypných predstáv.
Prostredníctvom médií môžu stereotypy reprezentovať mocenské vzťahy, napätie a
konflikty, ktoré sú za nimi skryté.“ (Matúš Jozef a kolektív, 2008)

Vzťah medzi sociálnou skutočnosťou v akej sa dlhodobo nachádzajú Rómovia na
Slovensku a jej mediálnou prezentáciou môžeme posudzovať najmenej z dvoch
pohľadov. Ten, ktorý sa snaží objektívne pomenovávať reálne skutočnosti,
prezentujú vedci, odborníci, často aj pracovníci špecializovaných inštitúcií
zameraných na výskum a analýzu politických, ekonomických, spoločenských pomerov
a interetnických vzťahov. Ten druhý, prezentovaný širokou verejnosťou, všeobecne
oponentský voči pohľadu vedeckému, zdieľa názor, že Rómovia sú cudzím elementom
historicky vzdialeným kultúrnemu vzorcu správania sa slovenskej spoločnosti,
odmietajúci zúčastňovať sa na tvorbe hmotných a duchovných statkov ale
nárokujúci si na ich využívanie argumentujúc, že slovenský etnocentrický
konštrukt a xenofobický alibizmus ho vyčleňoval iba do exteritoriálnej
sekundárnej spoločenskej a ekonomickej mobility, dlhodobo a historicky
neschopnej rovnocenne participovať na tvorbe spoločenského produktu. Tento názor
a priori neprijateľný pre žiadnu etnickú, resp. národnú entitu môže mať výživu
len v pomeroch, ktoré sú dlhodobo a cieľavedome živené. Ide o spoločenstvá,
ktorých predstavitelia na základe politickej a hospodárskej moci a prístupu k
bohatstvu celej spoločnosti nerovnomerne prerozdeľujú materiálne statky a tým
vytvárajú v spoločnosti výrazne spoločenské rozdiely. V prípade, že spoločnosť
je multietnická a ekonomická mobilita je poznamenaná aj nerovnomerným
regionálnym rozvojom, je viac ako isté, že menej oceňované a tým diskriminované
skupiny majority sa postupne stotožnia s predstavou, že im sa dostáva menej
preto, lebo sa musia deliť s cudzincami, prisťahovalcami, emigrantmi, ktorí nič
nerobia, iba odčerpávajú z bohatstva krajiny a parazitujú na práci majority.
Produkcia istého druhu a charakteru informácií, ich rozširovanie, časté a
dlhodobé repetovanie oslabuje individuálny názor človeka, jeho schopnosť a vôľu
analyzovať a objektívne hodnotiť udalosti a javy okolo neho. Oslabovaním
objektívneho videnia medializovanej reality jednotlivcom posilňuje sa a buduje v
reálnom priestore verejná mienka (stádové vnímanie) o jednotlivcoch, etnikách,
národoch a tá sa podieľa na potvrdzovaní názorov, postojov, predsudkov a
stereotypov vo vedomí jednotlivca a skupiny.

Etnické stereotypy v spoločnosti a v médiách

Všeobecne odborníci predpokladajú, že zdrojmi etnických postojov, stereotypov a
predsudkov sú ako činitele sociálneho mikroprostredia jednotlivca (rodina,
príbuzní, rovesníci, partia), tak aj činitele sociálneho makroprostredia (médiá,
školské vzdelávanie, názory a nálady zdieľané celou spoločnosťou). Predsudky a
stereotypy sa okrem medzigeneračného prenosu bežne šíria aj všetkými formami
masovej komunikácie, sú obsiahnuté v školských učebniciach a v politike slúžia
na manipuláciu verejnej mienky. (Bella 2003, s.19)

Masové médiá vyjadrujú alebo opisujú rôzne spoločenské skupiny a ich hodnoty,
postoje, predsudky. Jednotlivec, adresát mediálneho výstupu pravdepodobne sa
stotožní s ponúkanou verziou mediálnej reality najčastejšie vtedy, keď sám nemá
osobnú skúsenosť s obsahom ponúkaného komunikátu. S podporou médií dochádza ku
stereotypizácií rozličných skupín a vzniku stereotypov. A keďže sú médiá v
modernom svete hlavným zdrojom týchto predstáv a sú vo veľkej miere späté s
prevládajúcimi trendmi v spoločnosti, ponúkajú predovšetkým väčšinové
stereotypy, teda stereotypy väčšinových vrstiev a prevládajúcich hodnôt v
spoločnosti. (Jirák, Kopplová 2003, s. 144).

Podľa Jiráka a Kopplovej opakovanie negatívne vyznievajúcich jednostranných
stereotypov, zvádzajú k predstave, že existuje akýsi správny objektívny obraz
jednotlivých skupín. Stereotyp je však podľa nich typom sociálnej konštrukcie
reality a ako taký odráža vzťahy medzi jednotlivými skupinami v spoločnosti. To
znamená, že v médiách sa uplatňujú stereotypy vytvárané dominantnými vrstvami a
nositeľmi prevládajúcich spoločenských hodnôt. Tieto javy budú determinovať aj
obrazy etnických menšín v slovenskej tlači: v ich prezentácii sa budú
pravdepodobne odrážať vzťahy medzi majoritou a etnickou menšinou a budú
hodnotené a vykresľované z hľadiska hodnôt väčšinovej spoločnosti, teda pomocou
tzv. väčšinovej optiky.

Aj pri prezentácii Rómov v slovenských médiách, vo výskumoch, prieskumoch,
vedeckých článkoch a publikáciách zameraných na popis, hodnotenie a analýzu
problémov Rómov a ich miesta v spoločnosti sa dominantne presadzuje optika
väčšinovej populácie.

V marci 1995 Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR na podnet vlády SR
pripravil a realizoval výskumnú akciu s cieľom získať informácie o niektorých
podobách intolerancie v aktuálnom zmýšľaní a naladenosti verejnej mienky.
(Benkovičová Ľudmila, Sociológia 1955)

V realizovanom prieskume verejnej mienky bola osloveným občanom okrem iných
otázok položená otázka: "Podľa Vášho názoru, existujú, alebo neexistujú v našej
krajine nejaké národnostné, náboženské alebo rasové skupiny, ktoré sú hrozbou
pre Slovensko?" Najčastejšie sa vyskytujúcou odpoveďou bola odpoveď, že takéto
skupiny sa na Slovensku nachádzajú. Komparácia údajov získaných v marci 1995 s
odpoveďami na tú istú otázku v máji 1994 ukazuje na prakticky identické
rozloženie postojov verejnosti k problému ohrozovania Slovenska. Aj vo výskume
realizovanom v roku 1994 deklarovalo 45 % oslovených názor, že existujú určité
národnostné, náboženské alebo rasové skupiny, ktoré predstavujú hrozbu pre
Slovensko.

V reprezentatívnom výberovom súbore SR pre približne polovicu tých, ktorí sa
nazdávajú, že Slovensko je ohrozované, prichádza hrozba najčastejšie od dvoch
etnických zoskupení – zo strany maďarskej menšiny a zo strany rómskeho
spoločenstva. Ak by sme získané údaje vzťahovali na celú dospelú populáciu
Slovenska, potom možno povedať, že približne každý piaty dospelý obyvateľ SR
vníma skupiny maďarských a rómskych spoluobčanov ako skupiny z rôznych dôvodov
nebezpečné pre Slovensko.

Maďarská menšina predstavuje nebezpečenstvo pre Slovensko predovšetkým pre svoju
"maďarskú povahu". Správanie, charakteristiky a vlastnosti maďarskej národnosti
sa podľa mienky oslovených vyznačujú "panovačnosťou", "večnou nespokojnosťou",
"neschopnosťou žiť v pokoji s ostatnými národmi", tým, že si "nevážia
Slovensko", "nenávidia Slovákov", "chcú mať viac práv ako Slováci" a pod.

V prípade rómskeho etnika sa dôvody dajú rozdeliť do štyroch skupín.
Najčastejšie uvádzaným dôvodom bola trestná činnosť, obyčajne kriminalita,
zlodejstvo, šmelina a vôbec porušovanie platných zákonov zo strany Rómov.
Argumenty patriace do tejto skupiny uviedlo 41 % spomedzi tých, ktorí považujú
Rómov za nebezpečných pre ďalší osud Slovenska. Druhá skupina odpovedí (25 %) sa
viazala na spoločenskú neprispôsobivosť Rómov (odpovede "sú hluční", "sú
špinaví", "arogantní a drzí", "iba pijú", "sú leniví", "majú zlý spôsob života"
a pod.). Tretiu skupinu argumentov o Rómoch ako hrozbe pre Slovensko predstavujú
argumenty ekonomického charakteru (25 %). V odpovediach patriacich do tejto
skupiny sa uvádza, že "žijú na náš úkor", "ruinujú hospodárstvo", "sú
ekonomickou ťarchou", "dostávajú zadarmo sociálne dávky", "nikdy nebudú
pracovať" a pod.). Šestnásť percent dôvodov uvádzaných na podporu tvrdenia, že
Rómovia ohrozujú Slovensko, bolo vyjadrením obavy z rôznych stránok
reprodukčného procesu rómskej populácie, z jej počtu a jej sociálnej a
biologickej kvality. Príklady odpovedí: "rýchlo sa množia", "za chvíľu ich bude
viac ako bielych", "plodia len mentálne zaostalých", "sú všestranne
degenerovaní" a pod.

V celkovom obraze vzťahov obyvateľov Slovenska k príslušníkom rôznych národností
a rás, ktoré žijú na území SR, najhoršia pozícia patrí rómskej minorite. Vo
vzťahu k nej výrazne prevládajú negatívne postoje a negatívne hodnotenia nad
pozitívnymi. Tento stav nie je výslednicou nejakej aktuálnej situácie, ale
negatívne stereotypy a predsudky voči Rómom sú z hľadiska času dlhodobo
stabilné, čo dokazujú viaceré sociologické výskumy realizované ešte v
osemdesiatych rokoch. Charakteristiky imidžu Rómov, tak ako sú zafixované vo
vedomí obyvateľov Slovenska, zvýznamňujú predovšetkým záporné, negatívne črty
povahy a správania sa Rómov.

Približne tretina oslovených občanov nenašla na Rómoch žiadnu vlastnosť,
ktorú by mohla pozitívne oceniť. Z pozitívnych čŕt výrazne vyniká iba hudobný
talent. Takáto predstava o Rómoch je vcelku spoločná väčšine obyvateľov
Slovenska. Je vysoko homogénna, pretože významnejšie rozdiely sa neprejavili v
žiadnom zo sledovaných sociálno-demografických zoskupení. Prekvapujúca je napr.
neexistencia výraznejšej rôznosti pohľadov na Rómov z aspektu vekovej a
vzdelanostnej diferenciácie respondentov. Získané údaje dokumentujú značne
nepriaznivé vzťahy majoritnej časti spoločnosti smerom k Rómom.

Detailnejšia analýza údajov ukázala, že pri týchto výrokoch konkretizujúcich
rôzne stereotypy v nazeraní na rómsku sociétu sa rozloženie názorov medzi
jednotlivými sociálnodemografickými zoskupeniami odlišuje iba štatisticky
nevýznamne. Názory sa nediferencujú ani napr. v závislosti od faktu osobných
skúseností zo spolužitia s Rómami (na pracovisku, v susedstve, na verejných
priestranstvách), resp. z neexistencie takejto skúsenosti. V zoskupení
respondentov, ktorí uviedli, že majú Rómov v blízkom susedstve, 66 % vyjadrilo
názor, že Rómovia by mali žiť izolovane od ostatných. Tento názor zastáva však
aj 66 % z tých, ktorí podľa ich vlastného vyjadrenia Rómov prakticky stretávajú
iba veľmi zriedka alebo vôbec nie.

V postojoch k rómskej minorite, jej charakteristikám konkretizovaným v
posudzovaných výrokoch sa od ostatných respondentov v súbore pozitívne
diferencuje len skupina tých občanov, ktorých s niektorými Rómami spája
priateľstvo. Existencia priateľských kontaktov medzi Rómami a ostatnou
populáciou výrazne posúva ich pohľad na rómske spoločenstvo. Napríklad s výrokom,
že väčšina Rómov má záujem o poctivú prácu, súhlasilo 29 % z tých, čo uviedli,
že sa s Rómami priatelia (čo je o 18 percentných bodov viac ako v
reprezentatívnom výberovom súbore SR a o 21 percentných bodov viac ako v súbore
Mládež SR), k myšlienke, že rómske deti sú rovnako inteligentné ako biele, sa
prihlásilo 58 % oslovených tejto skupiny (vo výberovom súbore SR iba 40 %). (Benkovičová,
Sociológia 1995)

Či v tejto väčšinovej optike sú súvislosti, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňovali
aj tvorbu verejných politík voči menšinám, zvlášť voči príslušníkom rómskej
menšiny je predmetom tejto práce. Vychádzame z predpokladu, že tvorba verejných
politík i keď je ovplyvnená ideológiou vládnucich politických strán a ich elít,
pri konštrukte štátnej politiky rešpektuje objektívne charakteristiky a atribúty
stavu, vývoja a trendov spoločnosti a tomuto poznaniu priraďuje aj primerané
primárne rozhodnutia. Toto konštatovanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou
nevzťahovalo na fakt, že v slovenskej spoločnosti viac-menej od 15.-16. storočia
žije etnická menšina Rómov, ktorá neprenikla do spoločenských vrstiev slovenskej
spoločnosti, nestala sa jej súčasťou, žila a žije v marginalizovaných
podmienkach, na okraji spoločenských procesov. Predpokladáme, že tvorba
verejných politík vo vzťahu k Rómom je poznamenaná predovšetkým ideologicky a
stereotypne. Odpovede na príčiny tohto stavu sa budeme snažiť identifikovať a
formulovať analýzou výsledkov už realizovaných výskumov, prieskumov a štúdií,
tiež analýzou monitoringov médií zameraných na prezentáciu Rómov a prieskumov
verejnej mienky sledujúcich postavenie Rómov v slovenskej spoločnosti. Významný
priestor budeme venovať terénnemu výskumu, ktorý sa sústredí na subjekty štátnej
a verejnej správy vrátane médií, na regionálne štruktúry štátnej správy a
samosprávy. Adresátmi výskumu budú aj cielené skupiny študentov univerzitného a
vysokoškolského štúdia, predovšetkým štúdia pedagogiky, histórie, politológie,
jazykov, žurnalistiky, ktorí z povahy svojho odborného zamerania budú
najčastejšie prichádzať do kontaktu s Rómami a logicky sa bude od nich očakávať
ovplyvňovanie, potvrdzovanie, resp. korigovanie súčasnej veľmi negatívnej
verejnej mienky o Rómoch v slovenskej spoločnosti.

Spor majority, či sú Rómovia v Slovenskej republike občanmi, alebo príslušníkmi
etnickej menšiny sa vinie do dnešných dní. Pripustiť, že sú občanmi, stál by
štát pred povinnosťou aplikovať všetky práva a povinností bez výnimiek do
každodenného života so všetkými dôsledkami. Pripustiť, že sú príslušníkmi
etnickej menšiny, by znamenalo, rešpektovať ich etnicitu a v súvislosti s tým aj
právo na etnický rozvoj porovnateľný s rozvojom ostatných menšín žijúcich na
Slovensku. Rómovia tento spor majority neriešia. Nikdy nemali taký politický
vplyv na tvorbu verejných politík, aby presvedčili autority štátu, že sú občanmi
i príslušníkmi menšiny zároveň. Dilema väčšinovej optiky je chcená. Z pohľadu
vývoja spoločnosti stereotypizovaná, v konečnom dôsledku škodlivá. Médiá hrajú v
tomto majoritou nepriznanom spore významnú úlohu a preferenciu.

Literatúra
Bella, Vitaliya: Obraz etnických menšín v slovenskej tlači. Projekt dizertačnej
práce, Katedra etnológie a kultúrnej antropológie FFUK, Bratislava, 2003. 31 s.
Benkovičová Ľudmila: Tolerancia a intolerancia v každodennom živote slovenskej

spoločnosti optikou výskumu verejnej mienky. Ústav verejnej mienky pri ŠÚ SR,
Bratislava ,Sociológia, 1995, Vol. 27 (No. 5-6: 385-398)
Jirák, Jan – Köpplová, Barbora: Média a společnosť. Praha: Portál, 2003
Matúš, Jozef a kolektív: Návrh koncepcie výchovy k mediálnej gramotnosti na
stredných školách v podmienkach Slovenskej republiky. FMK UCM Trnava, 2008