romea - logo
16. září 2014 (úterý)
svátek má Ludmila
romano vodi - předplatné
Loading
rozšířené vyhledávaní

Zlatica Rusová: Rómske ženy

Kameňany, 3.12.2010 10:08, (ROMEA)

Romane romňa

Kanak kezdinďom te irinen pal akala Roma, gondolinkerás, či kerav lačhe. Gondolinkerás, sjom te irinen, vaj na sjom te irinen pal akala Roma. Gondolinďom mange, n´elas akale Romengero pharipen, so preko džiďile, te ačhen mira dajorake čak ande lakero jilo te godi? Pandik ájom pr´oda, hoj o terne manuša romane, na džanen pal o duto mariben, majna ništa. Olestar mange juminďa andro pharipen o jilo. Mer o Roma bare but preko ligene. Hoj but lendar mule andro lagri, but lendar mule khere angil o fajti, mer sle livinkerde, hoj buten ligene, u frima lendar ále khere, vaj na džanen, kaj hine parunde. Musaj te phenav, hoj akana kamav te irinen pal o Romane romňa, ta pal o romane čhavore. Kamav tumenge akana te vakeren pal o Roma, maškar save avri barija miri daj. Kanak vakerlas pal akala Roma, avka čak vašoda, hoj ále ke ma duj terne manuša, so kamle te džanen buter pal amari Romani čhib. Šoha pal akada, so tumenge kamav te vakeren, na vakerďa. Ada šunďam mira pheňaha angutno. Sar vakerahas , avka peja lav pal o duto mariben. U avka kezdinďa miri daj te vakeren, jasvenca andro jakha.

Jekfar rataha amen uštaďa o starosta andal o gav: „Romale, džanen, hoj hin mariben. Kampel pe te garuven, aven k´amaro gav o Ňemci (Ňemeta). Rakhen tumenge than kaj tumen garuvena. U na sikaven tumen, kim adaj ena, so ela dureder, oda džanel čak o Del.“
„Lačhe, čak kaj? Sjam bare but. Na džanav, kaj amen sjam te garuven, na džanav ase thanestar, kaj restamas savore.“ phenďa amaro vajda.
„Oda tumenge musaj te rakhen korkore. Andro gav tumen na sjom, kaj te garuven. O pinci pumenge o chulaja mukenkeren vaš pumenge.“ Oda phenďa u geja het. Pharone amenge sja, i dar sja bari vaš o čhavore te vaš o fajto. O Roma savore gondolinkernas, kaj pumen garuvna.
Pal o dilo ále o terne čhave pal o vajda, hoj rakhle than kaj pumen savore garuvena. „Kaj?“
„Andro barlango. Phirahas odoj le kachnen, le papinen, te le kačken te pekerkeren, so čorahas. Odoj amen garuvaha. Hin oda baro, resaha odoj savore Roma.“
„Lačhe, čhavale, javas amenge te keden, so amenge kampola. Romale, keden upre savoro: o chaben, so hin tumen khere, keden tumenge o duchni, o pokroci tate, te o tate gada. Keden upre le čhavorenge o tate gada, mer oda lenge kampola, o barlango hin baruno, u hin jevend.“

O romňa kene upre savoro so kampija, u mukle pumen pro drom. O romňa cele dromeha rovenas, so amenca ela? Andrakaso jevend faďinaha. U te amen o Ňemci rakhena, livinkerna amen. Sar ále ko barlango, amulinde, savo hin oda barlango baro. Akor ále pr´oda o phure Roma, hoj jon odoj valekana tele čhorkernas o vapno. O vajda phenďa le Romenge: „O romňa le čhavorenca džana pro jek odalo, o murša le terne čhavenca pro aver odalo. Maškare le barlangoske, keraha jag, te na adaj faďinas.“ Oda berš sja o jevend baro. Čak o jiv na sja. Avkake o Roma dživenas andro barlando, sar pe delas. Chanas so jekfrimeder, čak le čhavoren tovel buter, te le paňiha cidenas te ikrel so jekdureder. Mer te o paňi sja len frima u andro veš paňi na sja. Musaj te gelehas andro gav, u odoj naštik džanas. O starosta sar phenďa, avka sja, mek oda ďives ále andro gav o Ňemci, mer kijaraťi dikhle le Ňemcen pašalo veš. Andro veš andre n´ále, mer daranas. Ada sja le romengeri bach. Preko dives o Romňa tavenas, valesave šegitinenas, ulavkernas sar pe delas. Musaj te sle bi laveskero, u džanenas oda, te o čhavore kanak pumenge khelenas, tena len šunďol. Kijarati kanak džanenas, hoj paš o veš nane o lukeste, pumenge o Roma vakerenas, so preko džiďile, kanak phirnas te bašavkeren, o bijava, o bále. No t´avka hasanas poloke, mer i dar sja bareder. No kanak vakerelas i Maňa, oda avri na ikrenas o Roma, u hasanas avka, hoj o odala len dukhanas. I Maňa, oda sja terňi čhaj, so sja nasvaji. Avka, sar pe phenel romane, nasvaji sja pro šero. Na sja lake andro šero savoro avka, sar elas t´oven. Na džanelas lačhe te vakeren, so pe musaj te phenen, sja bare žuži, u kamlas bare le čhavoren. Le čhavorenca peske khelelas te celo ďives. U o čhavore la bare kamenas. Sja bare thuji, no o muj la sja bare šukar. O tešto sja la parno sar porcelano. Avkake vakerlas miri daj. Preko laha džiďile but hasaviben, no te briga, kanak lake i daj na džanlas te den andri goďi, hoj avri naštik džal preko ďives.

Jekfar kijaraťi, o čhavore má sovenas, u o romňa pumenge vakerenas, so te keren, má sja frima jaro, krumpji, žiro u so na sja, avka maro. U oda mangen o čhavore. Ále te pr´oda, hoj frima hin o paňi. Šaj ovel, hoj hin pre duje ďivesende. So te keren, vakernas pumenge o murša. Elas te džan valeko andro gav. Elas te džan te dikhen, so pe odoj kerel. Šaj ovel, hoj pe delas te paňi te anen. No bare sik ále pale: „Na del pe, o lukeste hine vigik, phiren po duj džene.“
„Te pe na del, avka pe na del. Lošalo ujomas, te aja rat pejas jiv. Te na perla, nadžanav, so keraha.“

Maškar o čhavore sja jek cikno čhavoro, so sja nasvalo. Lija peske le jek romňi andal o lelenco. Lija peske le, hoj paš late pe dela pro than. No o barlango leske lačhipen na kerlas, aňi i bok. U sja pr´oda na lačhe. „So leha keraha, te merla? Parunaha le valeka adaj, te ela pal o mariben, thovaha le preko andro gav,“ phenďa o vajda. O romňa gondolinkernas, sar te šegitinen le nasvale čhavoreske. Kezdinde pumenge te devkeren frimeder chaben. U devkernas le nasvale čhavoreske. No goreder oda sja le paňiha. Ma o paňi má nasja. O jiv na peja. O čhavore mangenas paňi u paňi má na sja. Má na džanenas, so te keren. So keraha, phenenas pumenge o romňa, bio paňi o čhavore avri na ikrena. Merna! O čhavore, so avri mutrenas preko ďives, oda faďinlas, u o aver ďives le rojenca phagernas u chanas o faďindo muter. O čhavore na džanenas, kaj mutrenas, gondolinenas, hoj chan jego.O daja, te o dada le čhavorenge na phenenas, so chan o čhavore. Jon lenge na phenenas, čak tena mangen paňi. U džanenas, hoj čak avka šaj preko dživen. O romňa te o murša phirenas andri chev, kaj o phure Roma čhorkernas o vapno.Upral sja o faďindo paňi, u telal sja o vapno. Chanas avka, te ačhel sakoneske. Jekfar kijarati našle o terne čhave andro barlango, hoj tovas bi lavengero, mer dikhle, hoj andro veš aven o lukeste. O vajda phučia: ,,Save lukeste?“ Jek phende, hoj dikhle Ňemcen, avera, hoj šunde te vakeren Rusika. Vašoda phenďa o vajda: ,,Savore amenge džaha te pašjon u ovaha bi laveskero. Dikhaha, so pe kerla.“ Pal o trin ori šunde te vakeren Rusika. Pandik baro livišago. Pro barlango o Rusi thode i Kaťuša. Savore amenge thoďam kerilo šere o perňici, o duchni, kas so sja čak tovel amenge o šero andre učhardo. Te na ovas kašuke. O lukeste livinkernas tele pro Šivetovo. Sar o romňa dikhle, hoj o lukeste má na livinkeren, le čhajen garuvkerde, kormoha lenge andre kerde o muja, t´oven džungale. Devkerde lenge pro šere kendova, mer daranas te na len keden o lukeste, mer oda kerenas u le terne čhajen, romňen tele chudkernas.Te la Maňa andre kerde kormoha u garude. Vaj pali jek ora valeko vazdňa o pokroco, so sja andre učhardo o barlango, andre ája jek Rusiko lukesto. Valeso vakerlas u pandik ájam pr´oda, hoj phenďa: „Má o Ňemci adaj nane, ma daran, našta.“ Ájam pr´oda. Pandik ále te avera Rusika lukeste, u ketdinde valeso te roden. Te rakhle le čhajen, rakhle tel o duchni, te melalen len kene. O daja rovenas, sar dikhle o lukeste, hoj roven, sikavkernas, hoj džan te kušen o krumpji. Lile te la Maňa. I daj sikavkerlas, hoj hin nasvaji, sikavkerlas hoj hiňi diliňi. No na šegitinďa. Lile maj na savore čhajen. Mukle čak ole ciknen. O Roma, kanak avri ále andal o barlango, dikhle le bute mule lukesten, livinde grasten, dikhle but pušky. O romňa bešte pri šudri phuv u kezdinde te roven. Aci briga,aci pharipena, aci mule terne manuša. „Romale, javas te dikhen, so hin amare čhajenca!“ Savore cele dromeha khere džanas bi laveskero. Daranas, so dikhena khere. So dikhle, sja valeso baro. Le čhajen rakhle bare erdavone. Savore sle tele chudkerde. I Maňa sja pr´oda jekgoreder. Sar šunda, hoj o Roma aven khere, cidlas pe pal i phuv andal o kher avri. Rovlas pro celo kirlo: „Mamo, mamo, kerde mange bibi.“ Lakeri daj peske bešta ke late pri phuv, ciňa peske la pro kojin u kezdinďa, te joj te roven. Savore Roma rovenas, asi briga mek na dikhle. Angutno ája ke peste o vajda. „Romale maroven má! Kampel lenca te keren valeso, naštik avka oven! Muršale, ulavas amenge i buti. Valesave džana ko barlango, odoj sle livinde grasta, avera džana kaštenge, musaj amen te žužaras, kampel te taťarkeren paňa, kampel le čhajen te nanďarkeren, te amen musaj te nanďuvaj. Angutno kampel te den le čhajen pro than.“ Jasvenca andro jakha geja het. O romňa rovibnaha dine le čhajen pro than, kerde keril lende, so kampija. Pandik kerde keril pumende. Sja oda valeso aso, so pe na dela te biskeren šoha. O gada, so tele hajinde pal pumende, labarkarde. Sja andre lende aci džuva, hoj kanak denas o vast, pali brek lenas avri džuva. Sar pumen žužarde, bešte ko chaben, so o romňa tade. Savorenge sja keno, no o chaben na kamlas tele te džan le kirloha, u ája sako bokhalo. Žibut pumen o čhaja sasťarnas, valesave ačhile khabne, no jekgoreder sja pr´oda i Maňa. I Maňa pro trinto čhon bare dukhende muja. Vašoda te akana maškar o Roma šunďol, hoj valesave manuša pumen vičinen Ruso. Akada, so tumenge akana genďom, vaj irindom, hin čačo. O gav na kamav te irinen naveha. Soske? Mer valesave romňa mek dživen. Vašoda tumen terne manuša gondolinkeren, so sle o romane romňa andro duto mariben vaš o čhavore te vaš o fajto.

NEPŘEHLÉDNĚTE
Medailon: Zlatica Rusová

Zlatica Rusová: Ako Rudo vyhral luster
(A)literárnost romské slovesnosti
 

Rómske ženy

Keď som začala tento príbeh písať, mala som zmiešané pocity. Rozmýšľala som, či ho vôbec napísať... Myslela som si, že by mal zostať len príbehom mojej mamy. Ale potom som zistila, že mladí ľudia o druhej svetovej vojne nevedia takmer nič. A to ma veľmi prekvapilo. Nevedia ani to, že Rómovia si v tejto vojne vytrpeli veľmi veľa. Ani to, že ich mnoho zomrelo v koncentračných táboroch, že mnohí dokonca zomreli doma, pred očami svojej rodiny. Viacerých odvliekli, a nikdy sa nevrátili domov a rodina sa nikdy nedozvedela, kde ich pochovali.

Ale ja chcem teraz písať o rómskych ženách a rómskych deťoch. Teraz by som vám chcela porozprávať o jednej osade, v ktorej vyrastala moja mama. Až moja návšteva ju vlastne prinútila vyrozprávať svoj príbeh.

Boli to dvaja mladí ľudia, redaktori z Prahy, ktorí mali záujem o náš rómsky jazyk. V debate, ktorú sme mali, padla aj téma druhej svetovej vojny. A moja mama začala rozprávať tento príbeh so slzami v očiach a zatiahnutým hlasom od ľútosti a ťažoby na srdci:
Jedného rána nás, všetkých Rómov, zobudil starosta dediny: „Cigáni, viete, že je vojna? Treba sa poschovávať! Idú k našej dedine Nemci. Ak chcete žiť, nájdite si miesto, kde sa všetci schováte a neukážete sa, kým Nemci neodídu. Čo sa stane potom, nevie nikto, len Pán Boh.“ „Ale kde? Pán starosta, je nás mnoho, a o takom mieste nevieme, kde by sme sa schovali,“ – povedal náš vajda. „Miesto si musíte nájsť sami. V dedine vás nemám kde schovať. Pivnice si gazdovia nechávajú pre seba,“ – povedal a odišiel.

Ťažko nám bolo, no strach bol veľmi veľký. Rodičia sa báli, čo bude s rodinami. Cigáni začali rozmýšľať, kde sa všetci schovajú. Poobede prišli mladí chlapci z lesa a išli za vajdom: „Vajda, našli sme skrýšu, kde sa všetci schováme.“ „Kde?“ „V jaskyni. Chodili sme tam, keď sme si opekali kurčatá, husi, kačice, všetko, čo sme ukradli. Tam sa ukryjeme. Je to veľmi veľké a vojdeme sa tam všetci.“ „Dobre, chlapci, tak poďme sa pobaliť. Cigáni, poberte všetko jedlo, čo máte doma, zoberte si periny, deky, a všetko, čo je teplé! Nič teplé nenechajte doma, deti to budú potrebovať. Je zima, a jaskyňa je z kamenia.“

Cigáni sa všetci pobalili a vybrali sa na cestu do lesa. Ženy cestou nariekali, čo s nimi bude: „V takejto zime zamrzneme! A keď nás Nemci nájdu, postrieľajú nás!!!“

Keď prišli k jaskyni, ostali veľmi prekvapení, aké je to veľké. Starí Cigáni si spomenuli, že voľakedy tam hasili vápno. Vajda povedal, že ženy a dievčatá pôjdu na jednu stranu, a chlapi a chlapci na druhú stranu. Uprostred jaskyne si urobili ohnisko, aby im nebola zima.

A ten rok bola zima krutá. Len snehu nebolo. Takto žili Cigáni v jaskyni, ako sa dalo. Jedli čo najmenej, len aby deťom dali viac, a šetrili aj s vodou, aby im vydržala čo najdlhšie. Lebo aj vody mali málo a voda v lese nebola, museli by ísť do dediny. A tam ísť nemohli. A starosta mal pravdu, ešte v ten večer videli Nemcov pri lese, ale do lesa nevošli, tam sa báli vkročiť. A to bolo pre Cigáňov šťastím.

Cez deň ženy varili, niektoré pomáhali a delili sa, ako sa dalo. Museli byť ticho a vedeli to aj deti, že sa musia hrať potichu. Ale večer, keď vedeli, že pri lese na stráži nie sú Nemci, rozprávali si príbehy, ktoré prežili hudobníci na zábavách, svadbách, a podobne. No aj tak sa smiali potichu, lebo strach bol väčší. No keď rozprávala Maňa, to už nevydržali a smiali sa dopopuku.

Maňa, to bolo postihnuté dievča. Nevedela dobre rozprávať a v hlave to nemala v poriadku. Ale bola čistotná a mala veľmi rada deti. S malými deťmi sa dokázala hrať aj celý deň. Preto ju deti mali veľmi rady. Bola tučná, ale tvár mala ako bábika. A telo biele ako z porcelánu, takto vysvetľovala moja mama.

Zažili s ňou veľa smiechu, ale aj trápenia, keď jej mama nevedela vysvetliť, prečo nemôže ísť von z jaskyne cez deň. Jedného večera už deti spali a ženy sa radili, čo robiť, lebo už mali málo múky, zemiakov, masti, a to hlavné, chleba. A to deti potrebovali najviac. Dospelí chlapi a ženy jedli už len tak, aby od hladu nezomreli, len aby sa deťom dostalo viac jedla. Ale časom prišli aj na to, že nemajú už vodu, možno už len na dva dni. Chlapi sa radili, čo urobia: „Mal by niekto ísť do dediny. Treba sa ísť pozrieť, ako to tam vyzerá. Či sa nedá niekde v noci nabrať voda. Vybrali dvoch mladých šikovných chlapcov, aby sa pozreli do dediny, a aby niekde mohli nabrať vodu Žiaľ, rýchlo sa vrátili. „Nedá sa, vajda! Všade stoja Nemci! Chodia po dvoch.“ „Nuž, keď sa nedá, tak sa nedá. Dúfajme, že tejto noci napadne sneh. Keď nenapadne, neviem, čo urobíme.

Medzi deťmi bol aj jeden chlapček, ktorého si jedna Cigánka zobrala z detského domova. Bol to veľmi slabý a chorľavý chlapček. Preto si ho Cigánka osvojila s nádejou, že u nej sa z toho dostane. Žiaľ, studená jaskyňa a málo stravy mu jeho zdravotný stav zhoršili.

„Čo budeme robiť, keď nám tu zomrie? Pochováme ho tu niekde, a keď sa vojna skončí, prenesieme ho do dediny,“ povedal vajda. A tak ženy začali rozmýšľať, ako pomôcť chlapčekovi. Ženy začali jesť menšie porcie jedla a viac dávali chlapčekovi. Ale horšie to bolo už s vodou. Všetka voda sa minula. A snehu nenapadlo. Deti si už pýtali vodu, a voda nebola. Nastali veľmi zlé dni.

„Čo budeme robiť?“ – pýtali sa ženy. Deti boli tak smädné, že lyžičkami vyškriabávali moč, ktorý do rána zmrzol na ľad. Deti sa nepamätali, kde sa vycikali, mysleli si, že jedia ľad. A rodičia to deťom nepovedali, len aby si nepýtali vodu. A dospelí chodili do jamy, kde hasili voľakedy vápno. Na vrchu bola voda, čo zamrzla, a pod ľadom bolo vápno. Jedli ľad, ale tak, aby ostalo aj iným.

Jedného večera pribehli do jaskyne mladí chlapci, aby Cigáni boli ticho, lebo videli vojakov, ako idú do lesa. Vajda sa ich pýtal, či to boli Nemci alebo Rusi. Chlapci odpovedali, že asi Rusi, druhí, že Nemci. Preto vajda rozhodol, že si všetci pôjdu ľahnúť, a budú ticho a uvidia, čo sa bude diať.

Asi po troch hodinách počuli ruskú reč a potom veľký rachot nad hlavami. To už vedeli, že sú to Rusi. Bola to Kaťuša. Rusi dali Kaťušu na vrch jaskyne. Rýchlo si zabalili hlavy dekami, perinami, kto čo mal hrubé, aby neohluchli. Rusi strieľali na Šivetice. Keď Cigáni počuli, že sa nestrieľa, rýchlo povyťahovali dievčatá a všetky ponatierali sadzami z vyhasnutého ohňa. Dali im veľké hrubé šatky na hlavy, niektoré sa poskrývali pod periny, aby ich Rusi nevzali zo sebou a neznásilnili. Lebo počuli, že to Rusi robia. Aj Maňu namazali sadzami a schovali. Asi po hodine odhrnul niekto veľkú deku a vošiel ruský vojak. Niečo po rusky rozprával, a potom sa zasmial: „Nebojte sa! Nemec už ušiel.“

Pochopili sme. Potom prišli aj ďalší vojaci a začali hľadať. Aj našli. Dievčatá našli pod perinami, aj také špinavé ich pobrali. Nariekajúce mamy si nechceli dcéry pustiť, preto posunkami naznačovali, že idú čistiť zemiaky.

Vzali aj Maňu. Matka sa im snažila vysvetliť, že je postihnutá, no nepomohlo. Zobrali skoro všetky dievčatá. Len tie malé nechali.

Ako Rómovia vychádzali z jaskyne, videli mŕtvych vojakov, kone, delá, zbrane. Ženy si posadali na studenú zem a plakali: „Toľko utrpenia, toľko mŕtvych mladých ľudí. Ľudia, poďme sa pozrieť, čo je s našimi dievčatami.“ Všetci boli cestou do osady ticho. Báli sa, čo uvidia doma. Čo uvideli, bolo niečo strašné. Dievčatá našli v úbohom stave. Všetky boli znásilnené. Maňa bola na tom najhoršie.

Keď počula, že Cigáni idú domov, plazila sa von z domu a plakala na celé hrdlo: „Mama, mama, urobili mi „biby“.“ Jej mama si k nej sadla na zem, privinula si ju k sebe a plakala aj ona. Všetci Cigáni plakali, keď to videli. Prvý sa spamätal vajda: „Ľudia dosť!!! Treba ich dať do poriadku! Chlapi, rozdelíme si prácu, jedni pôjdu k jaskyni, tam som videl postrieľané kone, druhí pôjdu na drevo, musíme sa spamätať, hlavne dievčatá. Urobte ohne pod kotle, zohrejte toľko vody, aby sme sa všetci mohli umyť. Dievčatá okúpte a urobte, čo treba.“ So slzami v očiach odišiel. Ženy najprv poumývali dievčatá, menšie deti, chlapov, až potom každá seba. Bolo to strašné. Šaty, čo vyzliekli, spálili. Mali toľko vší, že keď dali ruku za výstrih šiat, v dlani mali vši. Keď sa všetci poumývali, sadli si spoločne k jedlu, ktoré navarili ženy. Všetci mali nabraté, ale jedlo nechcelo ísť dole hrdlom, i keď hlad bol veľký.

Dlho sa znásilnené dievčatá liečili, niektoré ostali tehotné. Ale najhoršie na tom bola Maňa. Maňa asi o tri mesiace v bolestiach zomrela.

Preto aj teraz nájdeme medzi Rómami prezývku „o Ruso“. Tento príbeh je skutočný a dedinu nechcem menovať kvôli tomu, že niektoré ženy ešte žijú. Preto, moji mladí ľudia, porozmýšľajte, čo znamenali v druhej svetovej vojne rómske ženy pre rodiny.

NEPŘEHLÉDNĚTE
Medailon: Zlatica Rusová

Zlatica Rusová: Ako Rudo vyhral luster
(A)literárnost romské slovesnosti
 

Zlatica Rusová
Přečteno: 1568x

Kam dál:

Štítky:  

Domácí, Kultura, Literatura



HLAVNÍ ZPRÁVY

Romani Rose (FOTO: sintiundroma.de)

Nová studie z Německa: předsudky vůči Romům jsou hluboce zakořeněny

Berlín, Praha, 15.9.2014 16:16, (ROMEA)
Koncem srpna byly zveřejněny výsledky zatím nejrozsáhlejší studie k názorům obyvatelstva o Sintech a Romech v Německu. Pro Spolkové antidiskriminační středisko (ADS) provedl výzkum Institut pro průzkum předsudků a konfliktů společně s Ústavem pro výzkum antisemitismu, na vzoru dvou tisíc dospělých lidí.
 celý článek

--ilustrační foto--

ROMEA: Pomáháme vám získat práci! Patnáct rad jak na to

Praha, 15.9.2014 16:00, (ROMEA)
Už delší dobu hledáte práci a pořád se vám nedaří? Možná jen děláte chybu, které si nejste vědomi. Nebo snad zvažujete po letech změnu pracovního místa, ale bojíte se pracovního pohovoru? Zkušení zprostředkovatelé práce pro vás sepsali patnáct bodů, kterých by jste se měli rozhodně držet, pokud stojíte o pracovní místo. Vycházejí z dlouhodobé práce s klienty, kteří se zapojili do projektu Zaměstnávání Romů v Praze (2013-2014). Ten je zaměřen zejména na asistenci při hledání práce, přičemž jsou zájemcům nabízeny také motivační a rekvalifikační kurzy. Projekt realizují organizace ROMEA a Slovo 21.
 celý článek

Příprava na studium.

Exkluzivní výzkum Slova 21: Romské ženy mívají většinou základní či střední vzdělání, příjem do 10 000, setkaly se s diskriminací v práci i při hledání bydlení

Praha, 3.9.2014 16:18, (ROMEA-AKRUALIZACE)
Většina českých Romek považuje vzdělání svých dětí za velmi důležité. Vyplývá to z exkluzivního výzkumu Občanského sdružení Slovo 21, který se zaměřuje na postavení romských žen v tuzemsku. Zapojilo se do něj celkem 600 Romek z deseti českých měst. Výzkum se snaží vyvrátit stereotypní představy o Romech, konkrétně romských ženách, na podložených datech.
 celý článek

Diskuse:

Každý diskutující musí dodržovat PRAVIDLA DISKUZE SERVERU Romea.cz. Moderátoři serveru Romea.cz si vyhrazují právo bez předchozího upozornění skrýt nevhodné příspěvky z diskuse na Romea.cz. Ty pak budou viditelné jen pro vás a vaše přátele na Facebooku. Při opakovaném porušení pravidel mohou moderátoři zablokovat zobrazování vašich příspěvků v diskusích na Romea.cz ostatním uživatelům.

Další články z rubriky







Romano voďi

Romano voďi 12/2013

..
romea - logo